Modus (hudobná skupina)

Pôvodné obsadenie skupiny bolo: Tomáš Berka, Ján Baláž, J. Kratochvíla, Peter Krutek, T. Psota, Ľubo Stankovský, Gabriel Wertlen, Miro Žbirka. Skupina na začiatku hrala coververzie populárnych hitov konca šesťdesiatych rokov.

V roku 1972 sa k nej pripojil Ján Lehotský, ktorý sa postupne stal jej lídrom. Repertoár skupiny, ktorá vystupovala v zložení: Ján Baláž, Vladimír Kaššay, Ján Lehotský, Ľubo Stankovský, Miro Žbirka, sa začal rozširovať o pôvodné, slovenské piesne. V roku 1973 sa skupina po odchode Vladimíra Kaššaya a Ľuba Stankovského do skupiny Prognóza a Mira Žbirku do orchestra Gustáva Offermanna či do orchestra Vlada Valoviča rozpadla. Roku 1974 začal Modus znovu vystupovať v zložení:

• Ján Lehotský - klávesy a spev
• Ján Baláž - gitara
• Ľudovít Nosko – basová gitara a spev,
• Ľubomír Stankovský - bicie

Vačšie úspechy v slovenskej populárnej hudbe začala mať skupina Modus až v roku 1976, keď sa do nej vrátil Miroslav Žbirka (rytmická gitara a spev) a prišiel Lehotského nový spevácky objav, speváčka Marika Gombitová.

V sedemdesiatych rokoch prevažovali na popredných miestach rebríčkov v hitparádach česko-slovenskej populárnej hudby coververzie zahraničných hitov s českými (slovenskými) textami. Skupina Modus sa rozhodla produkovať pôvodnú slovenskú hudbu. Janko Lehotský ako jej hudobný skladateľ vtedy nadviazal spoluprácu s textármi Borisom Filanom, Ľubošom Zemanom a hlavne s Kamilom Peterajom, ktorý sa postupne stal dvorným textárom skupiny Modus. Skupina nahrala niekoľko nových rozhlasových nahrávok a v roku 1977 vyhrala s piesňou „Úsmev“ Bratislavskú lýru.

V roku 1976 sa ku skupine pripojili basgitarista Laco Lučenič a bubeník Dušan Hájek. Skupina sa v tomto zložení stala po hudobnej stránke jednou z najvýraznejších slovenských skupín. V roku 1978 sa zúčastnila Bratislavskej lýry s piesňou „Dievčatá“, v roku 1979 s piesňou „Malý veľký vlak“, v roku 1980 získala skupina bronz so skladbou „Tajomstvo hier“. Skupina Modus sa vo vtedajšej československej ankete Zlatý slávik umiestnila na 6. (1979), 4. (1980) a 5. (1981) mieste, Miro Žbirka a hlavne Marika Gombitová sa v tomto období v tejto ankete umiestňovali tiež na popredných miestach. Nasledovali koncertné turné hlavne po vtedajších krajinách východného bloku (Bulharsko, Juhoslávia, Maďarsko, ZSSR, Poľsko) ako aj v spriatelených ázijských štátoch (Laos, Vietnam). Mali však aj koncert v NSR a zúčastnili sa na vtedajších festivaloch populárnej hudby Zlatý Orfeus (Bulharsko) a Schlagerfestival v Drážďanoch (NDR).

Boom popularity pôvodnej slovenskej tvorby skupiny Modus, Mariky Gombitovej a Mira Žbirku vznietil záujem verejnosti aj o ďalších umelcov tohto žánru ako Elán, Peter Nagy so skupinou Indigo, neskôr členov inej bratislavskej skupiny osemdesiatych rokov nazvanej Ventil RG, z ktorej neskôr vzišiel napr. Robo Grigorov či skupina Vidiek.

Zlomovým obdobím v histórii skupiny Modus bol odchod Mira Žbirku s Dušanom Hájkom a Lacom Lučeničom, ktorí založili spolu s Martinom Karvašom skupinu Limit, a automobilová havária Mariky Gombitovej, ktorá v období najvyššej kulminácie popularity skupine Modus znemožnila pravidelné koncertné vystúpenia.

Nasledovalo obdobie osemdesiatych rokov, keď sa v skupine striedali hudobníci a speváci ako Jirko Vana, Jozef Paulíny, Milan Vyskočányi, Ivona Novotná, Marián Greksa, svojim spevom sa zaskvel aj bubeník Ľubomír Stankovský s pesničkou „Ty, ja a môj brat“.

• 1979 - Modus
• 1980 - Balíček snov
• 1981 - 99 zápaliek
• 1983 - Záhradná kaviareň
• 1984 - Najlepšie dievčatá
• 1985 - Každý niečo hrá
• 1986 - Vlaky s rokmi
• 1988 - Keď sa raz oči dohodnú
• 2018 - ReGenerácia