Modrý pondelok

Frazeologizmus modrý pondelok veľmi pravdepodobne vynikol doslovným prekladom z nemčiny („blauer Montag“ – blau je modrý, Montag je pondelok). Od konca stredoveku v Nemecku tovariši nemuseli v pondelok (resp. v niektoré pondelky) pracovať u svojho majstra, a takýto pondelok sa volal najprv „guter Montag“ (dobrý pondelok), ale od prelomu stredoveku a novoveku sa postupne začal nazývať „blauer Montag“ (modrý pondelok)[7]. Spojenie blauer Montag je v nemčine prvýkrát bezpečne doložené z roku 1550 v texte z Viedne (v podobe „plaber montag“), sporné doklady sú ale už z rokov 1452 (Viedeň) a 1515 (Brandenbursko). V 16. a 17. storočí sa tento výraz ešte vyskytuje len zriedkavo, a to najmä v textoch z Viedne. Častejšie sa vyskytuje až od polovice 18. storočia, kedy aj úplne nahradil starší výraz „guter Montag“ (posledný doklad výrazu „guter Montag“ v nemčine je z roku 1766)[8].

Modrý pondelok je:

• historicky: v remeselníckom prostredí pondelok, kedy sa nepracovalo alebo sa s prácou začínalo popoludní.[1][2]
• v súčasnosti (metaforicky[2]): v užšom zmysle deň, keď niekto málo pracuje alebo deň nechute k práci (obyčajne po zábave alebo v pondelok), príp. všeobecne zlá pracovná morálka v pondelok; v širšom zmysle aj deň, keď niekto vôbec nepracuje alebo vôbec nejde do práce (po zábave, dni voľna alebo v pondelok)[3][4][5][6][7][1]

Voľné pondelky pre tovarišov vznikli nasledovne: V dôsledku moru v 14. stor. vznikol nedostatok pracovných síl, ktorý sa týkal aj remesiel. Tovariši preto boli schopní požadovať vyššiu mzdu, ale tá im bola zvýšená len nepriamo, a to skrátením pracovného času o jeden deň (pondelok; spočiatku len časť pondelka) pri nezmenenej mzde . Stalo sa tak najprv v severnom Nemecku, Prusku a Krakove a Vroclavi (14. stor.), neskôr v Prahe, Viedni a Porýní (15. stor.) a následne aj inde.[9][10]

Pôvod nemeckého výrazu blauer Montag (modrý pondelok) je sporný. V literatúre sa uvádzajú napríklad tieto vysvetlenia:

• Výraz vznikol podľa modrej (alebo fialovej) farby ako liturgickej farby predpísanej na fašiangový pondelok (teda posledný pondelok pred Popolcovou stredou) a/alebo pondelok Veľkonočného týždňa; v tieto dni sa nepracovalo a konali sa zábavy.[1][11][12][13]
• Výraz vznikol podľa pondelkov (4 × do roka počas kvatemberov), keď remeselníci mali voľno a museli sa zúčastniť zádušných omší pre zosnulých remeselníkov (tzv. blaue Messe = modrá omša), pričom liturgické rúcho na týchto omšiach bolo modrej farby (modrá ako farba smútku)[14][15][16]
• Počas svojich voľných pondelkov sa tovariši často nadmerne opíjali a nemecké slovo blau má aj význam opitý.[17][1] (Pravdepodobnejšie je však, že výraz blau = opitý vznikol z výrazu „blauer Montag“ a nie naopak[11])
• Pri zábavách tovarišov počas voľných pondelkov dochádzalo k bitkám, ktoré sa často končili modrinami.[7]
• Pri farbení vlny na modro sa kedysi postupovalo tak, že v nedeľu museli vlnu 24 hodín namočiť a potom v pondelok musela celý deň visieť na vzduchu, čiže farbiarski tovariši mohli potom v pondelok zaháľať a tak vzniklo spojenie modrý pondelok.[17][7]
• Výraz vznikol z toho, že tovariši celkovo mávali (vraj) prevažne modré oblečenie[17]
• Modrá farba bola sviatočná a nedeľná farba oblečenia roľníkov a remeselníkov, t.j. keď remeselníci v pondelok nepracovali, mali modré oblečenie, vznikol „modrý pondelok“.[7][18]
• Z jidišského slova belo (=bez) resp. zo slova b’lo/ b’lau (čiže z jidišského zvýrazňovacieho „b-“ + slova lo/lau (=zlý, ne-) z nemeckého argotu; alternatívne sa uvádza, že celé slovo b’lo/ b’lau je jidišské a znamená „bez, s ničím“) vzniklo v nemeckom argote slovo blau (= veľmi zlý, vôbec nie, vôbec nič, s ničím), ktoré sa do spisovnej nemčiny dostalo v niektorých ustálených spojeniach, napr. v spojení blauer Montag, ktoré teda znamenalo vlastne niečo ako deň bez práce, neužitočne strávený pondelok, prípadne deň bez remeselníkov.[19][20][10][21][22]
• Nemecké slovo blau má aj význam prázdny, bezobsažný, ktorý sa vyskytuje len v niektorých spojeniach (napríklad das Blaue vom Himmel = modré z neba), čiže blauer Montag by bol deň, keď sa ide na vzduch (do prázdneho priestoru) alebo prázdny, besobsažný deň (Porovnaj ale vyššie uvedené vysvetlenie prostredníctvom jidišu/nemeckého argotu, ktoré je rozhodne presnejšie)[23]
• Výraz vznikol z flámskeho výrazu „blauwen maandag“ znamenajúceho deň, keď sa oslavuje kacírskym spôsobom (podľa farby protestantských armád v ranom novoveku, ktorá bola modrá, kým katolícka farba bola biela)[24]
• Výraz vznikol skreslením/ľudovou etymológiou z:
  • anglického ploughmonday (=pondelok po sviatku Troch kráľov): Z anglického ploughmonday vraj vzniklo nemecké Plomondä a z toho blauer Montag (ľudu vraj pripadalo použitie pluhu na konci fašiangov v Nemecku podobné použitiu pluhu po Troch kráľoch v Anglicku)[23]
  • anglického play Monday = „hrací pondelok“[25]
  • nemeckého Palm-Montag (analógiou k Palm-Sonntag = Kvetná nedeľa, keďže sa tu modrým pondelkom myslí pondelok Veľkonočného týždňa)[26][25]
• Nemecké slovo blau (blaw) malo aj zriedkavý význam svätý, čiže blauer Montag by bol svätený/oslavovaný pondelok[23]

Uvádza sa viacero vysvetlení, prečo bol z pracovných dní v týždni ako voľný zvolený práve pondelok:

• Zvyk voľného pondelka vznikol z povinnosti kresťanov, aby sa zúčastňovali pondelkových nešpor (tieto bohoslužby boli v 14. stor. presunuté na dopoludnie)[1]
• Dôvodom bol rímsky zvyk pokračovať v oslavovaní aj v deň, ktorý nasledoval po sviatku (teda po nedeli)[2]
• Zvyklosť nepracovať a zabávať sa bola rozšírená z fašiangového pondelka aj na ostatné pondelky[1]
• V stredoveku viacero miestnych nariadení stanovilo, že veľké oslavy (veľké hostiny, svadby, krsty) sa majú konať v pondelok (najmä preto, aby sa nimi neznesvätila nedeľa). Okrem toho v prípade remeselníkov platí aj: iný voľný deň (okrem nedele) by narušil prevádzku; pondelok býval deň cechových a pod. zhromaždení, po ktorých nasledovali pivné hody s potulnými tovarišmi; a pondelok býval takisto deň na kúpanie tovarišov.[27]

V slovenskom, moravskom a českom prostredí existovala povera, že pondelok je nešťastný deň pre začiatok určitých pracovných činností.[2] Medzi tovarišmi bol zvyk v pondelok nepracovať veľmi rozšírený, ako dokazujú cechové stanovy z Ostrihomu (1675), Kremnice (1697) a Šaštína (1791).[7] V Česku bol modrý pondelok zakazovaný už v 16. storočí, ale napríklad medzi krajčírmi pretrval až do 20. storočia.[1]