Mnaseas z Kyrény

Mnaseas (starogr. Μνασέας – Mnaseas) bol olympijský víťaz v behu ťažkoodencov v roku 484 pred Kr.[1][2]

Mnasea z líbijskej Kyrény korunovali olivovým vencom na 74. olympijských hrách v roku 484 pred Kr. za víťazstvo v behu ťažkoodencov. V Olympii sa beh ťažkoodencov (hoplitodromos) zaradil do programu hier v roku 520 pred Kr. Prvým víťazom tejto disciplíny bol Damaretos z Héraie.[3][4] Hoplitodromos bol športom dospelých mužov, ktorí už prešli vojenským výcvikom. Súťažiaci bežali so štítom a prilbou (bez meča) na vzdialenosť dvoch alebo štyroch stadií, t. j. 384,5 resp. 769 metrov.[5]

Staroveký autor Pausanias uvádza, že Mnaseas mal v olympijskej Altide vystavenú sochu. Stála pri soche olympionika Bykela zo Sikyónu. Bola dielom sochárskeho majstra Pythagora z Rhégia.[6] Mnaseov syn Kratisthenes sa tiež stal olympijským víťazom. Zvíťazil v tethrippe v roku 464 pred Kr..[1][7]

Referencie a bibliografia
  1. Mark Golden, Sport in the Ancient World from A to Z, str. 104.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 457.
  3. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  4. Eusebios, Kronika 2,193.
  5. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 114.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,13,7.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,18,1.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.