Damaretos z Héraie

Damaretos alebo Démaretos (starogr. Δαμάρετος, Δημάρετος – Damaretos, Démaretos) bol víťaz v behu ťažkoodencov na olympijských hrách v rokoch 520 a 516 pred Kr.[1][2][3]

Na 65. olympijských hrách v roku 520 pred Kr. došlo k reforme, keď zaviedli beh ťažkoodencov (hoplitodromos).[2][3] Prvým olympijským víťazom sa v behu ťažkoodencov stal Damaretos z Héraie,[1][2][3] ktorý v tejto disciplíne zvíťazil i na nasledujúcich olympijských hrách v roku 516 pred Kr.[1] Hoplitodromos bol športom pre dospelých mužov, ktorí už prešli vojenským výcvikom. Súťažiaci v Olympii bežali so štítom a prilbou (bez meča) na vzdialenosť dvoch alebo štyroch stadií, t. j. 384,5 resp. 769 metrov.[4]

Staroveký autor Pausanias uvádza, že hérajský Damaretos, jeho syn Theopompos a vnuk Theopompos získali v Olympii každý po dvoch víťazstvách.[1] V olympijskej Altide stála aj socha Damareta, vytvorená so štítom, na hlave mala prilbu a na nohách holenice.[1]