Mimoriadna situácia

Mimoriadna situácia je podľa slovenského právneho poriadku „obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok", ktoré je vyhlásené podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a počas ktorého "sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.“ [1]

Mimoriadna situácia je jeden zo „stavov“, ktoré môže štát vyhlásiť v prípade krízovej situácie (ostatné sú výnimočný stav, núdzový stav, vojnový stav, vojna).[2][3]

Poslanie chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie (okrem iného) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie je náplňou civilnej ochrany.[4]

Vyhlásenie

Mimoriadnu situáciu vyhlasuje a odvoláva podľa okolností a územného rozsahu situácie vláda alebo okresný úrad v sídle kraja alebo okresný úrad alebo obec.[5]

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:

  • a) záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia,
  • b) evakuácia,
  • c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo
  • d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému.

Príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní vyššie uvedených úloh a opatrení.[6]

Zobratie majetku

Právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo fyzickej osobe možno po vyhlásení mimoriadnej situácie uložiť písomným príkazom povinnosť poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri mimoriadnej udalosti. Pri ukladaní vecných plnení treba prihliadať na to, aby sa tým neohrozila výživa toho, kto vec poskytol, a jeho rodiny a chod jeho hospodárskych zariadení.[7]

Pokuta

Za priestupok (na úseku civilnej ochrany) spáchaný počas mimoriadnej situácie môže byť uložená pokuta do 1659 eur.[8]

Okresný úrad uloží pokutu od 500 eur do 33 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi za správny delikt podľa zoznamu uvedeného v zákone o civilnej ochrane, ktorého sa táto osoba dopustí počas mimoriadnej situácie. [9]

Ocenenie

Na ocenenie mimoriadnej odvahy a obetavosti pri záchrane života a zdravia, ako aj majetku pri mimoriadnych situáciách môže minister vnútra udeliť vecný alebo peňažný dar.[10]

Ostatné

Ďalej pre mimoriadnu situáciu platia najmä mnohé všeobecné ustanovenia:

Pozri

Zdroje
  1. §3 zákona NR SR z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva - zákon č. 42/1994 Z.z. (Poznámka: Definícia je v zákone gramaticky vadne formulovaná.)
  2. §2 zákona č. 387/2002 z 21. júna 2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
  3. čl. 1 ústavného zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
  4. §2 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  5. §6, 13, 14 a 15 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  6. §3b zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  7. §21 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  8. §32 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  9. §31 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
  10. §30 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.