Civilná ochrana

Civilná ochrana (od r. 1951 do februára 1994 civilná obrana[1][2]; skr. CO), v súčasnom zákone nazývaná presnejšie civilná ochrana obyvateľstva [3], je podľa súčasného slovenského zákona (t.j. od roku 1994) "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí"[3]. Tento termín okrem toho často zahŕňa aj organizácie a inštitúcie vykonávajúce tieto úlohy a opatrenia.[4]. Súčasný slovenský zákon explicitne stotožňuje názvy civilná obrana a civilná ochrana, keďže uvádza, že ak sa v iných právnych predpisoch používajú slová civilná obrana, rozumie sa tým civilná ochrana.[3]

Medzinárodný znak civilnej ochrany schválený prvým protokolom z roku 1977, ktorý doplňoval Ženevskú konvenciu z roku 1949.

Staršia, užšia definícia

Podľa predchádzajúceho (česko-)slovenského zákona (zák. č. 40/1961), ktorý v inkriminovanej časti platil do februára 1994, bola "civilná obrana" definovaná oveľa užšie než dnes, konkrétne takto: "Civilná obrana ako súčasť obrany republiky zahrňuje opatrenia na zabezpečenie ochrany a obrany obyvateľstva pred následkami nepriateľských vzdušných útokov, na vytvorenie podmienok pre plynulý chod hospodárskeho života pri nepriateľských vzdušných útokoch a na odstraňovanie následkov týchto útokov."[5]

Encyklopédia Slovenska z roku 1977 uvádza takúto podobnú definíciu "civilnej obrany": "ochrana obyvateľstva a národného hospodárstva pred následkami nepriateľských útokov".[6]

Podobná užšia definícia dodnes platí napríklad v Nemecku.

Dejiny

Civilná ochrana sa začala rozvíjať začiatkom 20. a v priebehu 30. rokov 20. storočia. Významne ju urýchlil rozvoj vojenského a predovšetkým bombardovacieho letectva, ktorý spôsobil počas druhej svetovej vojny veľké ohrozenie civilného obyvateľstva i v hlbokom tyle bojujúcich armád[6]. Neskôr sa rozvíjala v dôsledku možnosti použitia zbraní hromadného ničenia, predovšetkým jadrových zbraní, tiež ako ochrana pri únikoch nebezpečných látok, priemyselných nehodách a živelných pohromách. Opatrenia a postupy civilnej ochrany boli organizované na všetkých úrovniach spoločnosti v mestách, dedinách, závodoch, školách, úradoch a podobne. Vytvárali sa aj objektové útvary, ktorých cieľom bola ochrana obytných domov, škôl či závodov.[7] Od prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia sa civilná ochrana prestala sústreďovať na obranu pred vojenskými útokmi, ale zamerala sa na ochranu pred katastrofami a havarijnými situáciami vo všeobecnosti.

Referencie
  1. zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky (znenie platné do feb. 1994)
  2. https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okresny_urad_rimavska_sobota/odbor_krizoveho_riadenia/Priprava_na_CO_2013_Pomocka.pdf
  3. zákon č. 42/1994
  4. Civilná ochrana - Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, [cit. 2010-06-18]. Dostupné online.
  5. zák. č. 40/1961
  6. Veľký, J. a kolektív, 1978, Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 329
  7. Bartoň, J., Bajer, M., Majsner, K., Chlup, M., 1962, Branná príprava. Naše vojsko, Praha, s. 99

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.