Mikuláš Oláh

Oláh od roku 1505 študoval latinčinu, teológiu, rétoriku, hudbu a astronómiu na univerzite vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea). Bol obľúbencom na dvore uhorského kráľa Ľudovíta II., vďaka čomu dosiahol množstvo vysokých pozícií v štátnych aj cirkevných úradoch.

Po bitke pri Moháči, v ktorej Ľudovít zahynul, osobne sprevádzal kráľovnú Máriu do emigrácie. V Bruseli sa zoznámil s Erazmom Rotterdamským, s ktorým udržiaval intenzívny korešpondenčný kontakt (dodnes sa zachovalo 29 listov).

Po návrate do Uhorska sa stal v roku 1542 kráľovským radcom, v 1543 kráľovským kancelárom a v roku 1562 miestodržiteľom Uhorska. Od roku 1553 bol tiež ostrihomským arcibiskupom. Podporoval rozvoj katolíckeho aj svetského školstva. V roku 1566 založil kňazský seminár v Trnave.

Oláh bol významným predstaviteľom uhorskej protireformácie (rekatolizácie). V roku 1555 uhorský snem z jeho iniciatívy nariadil všetkým anabaptistom (habánom), aby opustili do tridsiatich dní krajinu. V roku 1561 povolal do Trnavy prvých jezuitov, ktorí pôsobili na tamojšej spojenej kapitulskej a mestskej škole. V roku 1559 nariadil v zmysle ustanovení Tridentského koncilu urobiť vizitáciu v jednotlivých farnostiach, ktorá mala zistiť najmä pravovernosť kňazov (ide o významný historický prameň pre poznanie náboženských pomerov na uhorskom území začiatkom 60. rokov 16. storočia). Výsledky vizitácie na slovenskom území ukázali, že väčšina kňazov prešla na protestantizmus. Na Tridentskom koncile sa snažil získať povolenie prijímania pod dvojakým spôsobom pre uhorských katolíkov, čo malo oslabiť atraktivitu reformačných kresťanských učení. Neúspešný bol aj jeho pokus získať od pápežskej kúrie povolenie ženby pre uhorských katolíckych kňazov.[1]

Pochovaný je v dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde sa nachádza jeho renesančný epitaf.

Vedecká tvorba Mikuláša Oláha sa ohraničuje do piatich prác napísaných po latinsky. Dôkladný opis uhorského štátu Hungaria dokončený v roku 1536 napísal na prosbu kráľovnej Márie. Dielo sa tešilo obľube vo vedeckých kruhoch vtedajšej Európy. Historicko-geograficko-etnografická monografia pozostáva z 19 dielov, z ktorých 8 venoval územiu Sedmohradska, ktoré dnes tvorí časť Rumunska. Mikuláš Oláh bol prvým autorom tvrdiacim, že Valasi (obyvateľstvo Valašska) pochádzajú od starovekých Rimanov. Jeho teória ale nenašla nasledovníkov medzi valašskými či moldavskými historikmi. Až okolo roku 1642 kronikár Grigore Ureche (pravdepodobne nepoznajúc diela Oláha) vytvoril podobnú teóriu, ktorú neskôr rozvinuli Miron Costin a Dymitr Kantemir.

• 1536 – Hungaria
• 1537 – Attila
• Genesis filiorum Regis Ferdinandi
• Ephemerides
• Brevis descriptio vitae Benedicti Zerchsky
• 1763 – Hungaria et Attila sive de originibus gentis regni Hungariae (...) emondato coniumctim editi (Viedeň).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Oláh

•  ALDÁSY, Antal. Nicolaus Oláh. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1911. Zväzok 11. (angl.)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nicolaus Olahus na poľskej Wikipédii.