Michal Falťan

Po vojne sa zapojil do politiky. Vo februári 1945 bol v 3. Zbore povereníkov povereníkom (poverencom) poľnohospodárstva. V 4. Zbore povereníkov bol zástupcom povereníka Jána Ursínyho.[5] V rokoch 1946-1948 bol potom generálnym tajomníkom Jednotného zväzu slovenských roľníkov. V tejto funkcii sa na jeseň 1947 podieľal na mocenskom nátlaku na slovenskú nekomunistickú politickú scénu a organizoval demonštrácie prokomunistických roľníkov v niektorých slovenských mestách.[4]

V marci 1948 sa vrátil do Zboru povereníkov, keď v 9. Zbore povereníkov pôsobil ako povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu. Túto funkciu si udržal aj v nasledovnom 10. Zbore povereníkov až do 20. septembra 1951.[6]

V roku 1946 je uvádzaný ako člen Ústredného výboru KSS.[7]

V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady. Zasadal tu do roku 1946.[8] V rokoch 1945-1946 bol tiež poslancom celoštátneho Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. Po parlamentných voľbách v roku 1946 bol poslancom Ústavodarného NZ a znovu v parlamente usadol po voľbách do Národného zhromaždenia roku 1948. Na poste poslanca zotrval do roku 1954.[9][10][11]

V roku 1950 čelil kritike, keď na zasadaní ÚV KSS vystúpil Viliam Široký a podrobil kritike niektoré doterajšie črty politiky slovenských komunistov. Hlavným terčom kritiky však bol Gustáv Husák.[12]

V rokoch 1951-1955 bol riaditeľom podniku Štátne majetky v Galante. Od roku 1955 pracoval v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Publikoval články a odborné štúdie.[13][14][15][16] Umrel vo veku 44 rokov.