Metrická sústava

Metrická sústava vznikla v roku 1790, keď francúzske Ústavodárne zhromaždenie poverilo vedeckú komisiu v zložení Borda, Condorcet, Lagrange, Laplace a Monge ustanovením sústavy jednotiek. Táto komisia navrhla stanoviť ako základ jednotiek dĺžky jednu desaťmilióntinu zemského kvadrantu. Návrh bol schválený zákonom 26. marca 1791. Meranie prebiehalo v rokoch 1792 – 1799, keď zememerači Délambre a Méchain merali dĺžku poludníka medzi Dunkerque a Barcelonou. Neskôr bolo meranie predĺžené až na ostrov Formentera. Vlastné meranie úseku dlhého 1300 km prebiehalo vo vtedy vo Francúzsku platných peruánskych siahach. Dekrét zo dňa 10. decembra 1799 potom na základe merania a predpoklade o sploštení zemského elipsoidu 1:334 stanovil následujúci údaj:

• 1 m = 0,51307407 železného etalónu toise di Pérou (peruánskej siahy) pri 13 °R
• 1 m = 443,295936 parížskych čiarok

Na základe týchto meraní bol najprv zhotovený mosadzný etalón metra a potom etalón platinový, ktorý bol nazvaný archívny meter. Jeho dĺžka bola platná pri teplote 0°C.

Povinné používanie bolo zavedené zákonom zo dňa 18. germinalu r. III (7. apríla 1795) od 2. novembra 1801. Napoleon Bonaparte dekrétom 12. februára 1812 znovu povolil staré jednotky. Zákon zo 4. júla 1837 povinnosť používať metrickú sústavu znovu zaviedol od 1. januára 1840 a od tej doby sa vo Francúzsku používa dodnes.

Francúzska vláda sa snažila metrickú sústavu propagovať na výstavách a konferenciách a jej popularita pomaly rástla. 8. augusta 1870 bola do Paríža zvolaná Medzinárodná metrová komisia, ktorá sa zišla ešte v rokoch 1872 a 1875.

25. mája 1875 podpísali zástupcovia 18 krajín tzv. Metrovú konvenciu. Tá stanovila založenie medzinárodného úradu mier a váh, spravovaného medzinárodným výborom. Podľa pôvodného archívneho metra bol vyrobený medzinárodný etalón metra (používaný dodnes) a jeho kópie, ktoré boli odovzdané do členských štátov konvencie. Etalóny metra boli zhotovené zo zliatiny platiny a irídia, majú dĺžku 1020 mm a prierez v tvare písmena X. Rakúsko obdržalo kópie č. 15 a 19, Uhorsko č. 14 tohto etalónu.

V Rakúsko-Uhorsku bola metrická sústava zavedená zákonom z 23. júla 1871 s platnosťou od 1. januára 1876. Zákonom z 12. januára (neuvedený rok) bola ako etalón schválená kópia č. 15, s tým, že je o 0,0000009 m dlhšia, než meter v Sèvres.

Všetky etalóny boli znovu schválené 2. apríla 1899 francúzskym zákonom.

Gram bol definovaný 7. apríla ako Kocka čistej vody so stranou 1/100 metra pri teplote topenia sa ľadu. Z praktických dôvodov bol neskôr za základnú jednotku zvolený jeden kilogram, ktorý zodpovedal jednému decimetru kubickému čistej vody. V roku 1799 bol vytvorený platinový prototyp kilogramu. Tento prototyp teraz nazývame archívny kilogram. V roku 1889 bol vytvorený medzinárodný prototyp kilogramu, ktorý dodnes slúži ako etalón. Kilogram je v súčasnosti jedinou jednotkou sústavy SI, ktorá je stanovená pomocou prototypu a nie pomocou nejakej fundamentálnej nemeniteľnej vlastnosti.

Dôležitý vývoj v rámci metrickej sústavy prekonal pojem sily. Pôvodne bol kilogram jednotkou sily. Presnejšie kilogram predstavoval tiaž závažia s hmotnosťou jedného kilogramu. Gauss ale pri svojich pokusoch v druhej polovici 19. storočia použil gram a kilogram ako jednotku hmotnosti a toto chápanie koncom 19. storočia prevážilo. Nejakú dobu sa používali jednotky kilogram hmotnosti a kilogram sily, ktorý bol neskôr premenovaný na jednotku kilopond. V súčasnosti je jednotkou sily newton.