Štokholmská mestská knižnica

Štokholmská mestská knižnica (švéd. Stockholms stadsbibliotek) je mestská knižnica v Štokholme. Je časťou v čase jej výstavby rozvíjaného priestoru okolo kopca Observatoriekulien a bola prirodzeným spôsobom pripojená k univerzitným inštitúciám, ktoré tam boli postavené. Dary, prijaté na stavbu umožnili výstavbu väčšej knižnice, ako bola plánovaná.

Exteriér

Interiér

Historický pohľad

Hlavný vstup do knižnice

Tvorcom tejto najväčšej mestskej knižnici vo Švédsku bol Erik Gunnar Asplund. Tak ako veľké množstvo jeho projektov, tak i Mestská knižnica v Štokholme (1920 – 1928) prešla mnohými modifikáciami počas fázy navrhovania, ale i počas realizácie. Na rozdiel od väčšiny jeho projektov, zákazka tejto knižnice mu bola pridelená bez predošlej súťaže. A pravé z tohto dôvodu mal Asplund určitú voľnosť pri jej návrhu, čo sa odzrkadlilo samozrejme aj vo výslednej podobe diela.

Architektúra Asplundovej knižnice obsadzuje jedinečnú pozíciu v jeho celoživotnej tvorbe. Je to jeho posledné a najdôležitejšie dielo, ktoré bolo postavené pred jeho náhlym prechodom onverziou k funkcionalizmu koncom dvadsiatych rokov 20. storočia. Je to taktiež jeho najprísnejší návrh, ktorého kompozícia je symetrická – obzvlášť neobvyklá črta v Asplundovej tvorbe.

Ešte pred samotným návrhom, Asplund spolu s hlavným knihovníkom dostali financie na cestu do Spojených štátov amerických na štúdium a prehliadku miestnych knižníc.

Po návrate sa Asplund vyslovil, že: „ Knižnice sú miestom stretnutia medzi ľuďmi a knihami. A preto, výsledný návrh to musí favorizovať, aby ľudia mohli siahnuť po knihách a knihy po ľuďoch. Sprostredkovateľmi týchto stretnutí by mal byť personál knižnice. Tým dostávame tri hlavné komponenty: knihy, verejnosť a personál.“

Jeho analýzy pôdorysných riešení boli skôr pedagogické. Pre ich riešenia citoval niekoľko najdôležitejších pravidiel, ktoré boli ustanovené Americkou knižničnou asociáciou. A síce:

• každá knižničná budova by mala byť navrhnutá v súlade s činnosťami, ktoré sa v nej budú konať a spoločnosťou, ktorej bude slúžiť
• vnútorné usporiadanie musí byť navrhnuté predtým ako sa bude koncipovať exteriér
• pôdorysné riešenie musí umožňovať jeho prípadné neskoršie rozšírenie
• knižnica musí byť starostlivo navrhnutá aj pre ekonomickú administratívu
• verejné priestory musia byť koncipované tak, aby sme dosiahli čo najmenší počet dohliadajúceho personálu
• vnútorné priestory musia mať dostatok prirodzeného osvetlenia vo všetkých častiach budovy

V prvotnej fáze koncepcie prešiel postupne šiestimi kompozičnými pôdorysnými typmi: obdĺžnik, tvar T, L, väčší priestor zahŕňajúci centrálny dvor, grécky kríž, obdĺžnikový tvar s dvomi dvormi a napokon obdĺžnikový priestor so 4 dvormi.

Už medzi jeho prvými skicami tejto knižnice nachádzame známy valcovitý objem, ktorý dodáva budove typický charakter aj v súčasnosti, aj keď v prvotnej podobe nebol až taký dominantný. Zreteľný je vplyv manieristov ako Palladio, Ledoux či Bindesbøll. Neskôr Asplund začína kombinovať valcovitý tvar so zvyškom budovy. Skúšal možnosti symetrie, asymetrie, ako aj stredové či fasádne umiestnenie.

Napokon v roku 1922 je publikovaná finálna podoba návrhu v klasicistickom štýle, ktorý pri tejto stavbe dosahuje svoj vrchol. Ide o centrálny priestor knižnice obkolesený priestorom čitární. Kompozičný rozvrh je ľahko zjednodušený, baroková hra perspektívy je rozvinutá na zdôraznenie dlhého schodiska v hlavnom ceremoniálnom vstupe. Vo vestibule nachádzame dva vstupy, ktoré prechádzajú masívnymi postrannými stenami a vedú k informačnému centru a k čitárni periodík nachádzajúcich sa napravo a k čitárni detskej literatúry spolu so šatňou situovanými naľavo. Asplund kládol veľký dôraz na komunikáciu a jednoduchý prístup aj do sekundárnych priestorov ako výstavná hala, učebne pre malé študijné skupiny či auditórium a miestnosti pre administratívu.

V prípade exteriéru, tak ako i interiéru, došlo počas samotnej stavby k rozličným zmenám. Medzi rokmi 1922 a rokom ukončenia výstavby 1928 boli najmenej tri návrhy, alternatívy na usporiadanie fasády. Konečným výsledkom je fasáda, ktorá je zbavená všetkých ornamentov a má jediný monumentálny vstup.

V roku 2013 sa plánuje rozšírenie tejto knižnice o nový objekt.