Merton Miller
Merton Howard Miller (* 16. máj 1923, Boston, Massachusetts, USA – † 3. jún, 2000, Chicago, Illinois) bol americký ekonóm, profesor financií na Chicagskej univerzite, príslušník Chicagskej školy a držiteľom Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela v roku 1990.
| Merton Howard Miller | |||
| americký ekonóm | |||
| Narodenie | 16. máj 1923 Boston, Massachusetts, USA | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 3. jún 2000 (77 rokov) Chicago, Illinois, USA | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v Bostone, v štáte Massachusetts, ako jediné dieťa Joela a Sylvie Millerových. Jeho otec, ktorý pracoval ako advokát, bol absolventom Harvardu a M. Miller ho v tomto ohľade nasledoval, keď vstúpil na Harvard v roku 1940 a získal titul bakalár umenia (1943). (V úvodnom kurze ekonómie bol jeho spolužiakom Robert M. Solow).
Počas vojny pracoval M. Miller ako ekonóm najprv v oddelení daňového výskumu amerického ministerstva financií a potom v oddelení výskumu a štatistiky Rady guvernérov Federálneho rezervného systému. V roku 1949 sa vrátil na univerzitu. Vybral si Johns Hopkins University of Baltimore, predovšetkým z dôvodu, že jedným z predných členov jej malej ale vynikajúcej fakulty bol Fritz Machlup. Po získaní doktorátu z Hopkins University pôsobil ako hosťujúci prednášajúci asistent na London School of Economics (1952 – 53). Odtiaľ prešiel na Carnegie Institute of Technology, ktorého Graduate School of Industrial Administration patrila k prvej a najvplyvnejšej z novej vlny na výskum zameraných amerických škôl vyučujúcich podnikanie. Medzi jeho kolegov na Carnegie patril o. i. Herbert Simon (laureát v roku 1985).
Model kapitálovej štruktúry
V tejto dobe pracoval Merton Miller na vytváraní teórie, ktorá prostredníctvom trhu kapitálu spojuje štruktúru kapitálových aktív a spôsob uskutočňovania politiky vyplácania dividend výrobných firiem na jednej strane a tržnú hodnotu týchto firiem a ich náklady na získanie kapitálu na druhej strane. V počiatkoch svojej práce na tomto probléme spolupracoval intenzívne s ďalším laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu, Francom Modiglianim. V roku 1955 publikoval prvú zo spoločnej série M&M článkov (ako označovali spoločné práce Millera a Modiglianiho) o financiách korporácií a na rade ďalších spolupracovali ešte dlho v 60. rokoch. Základný model bol po prvýkrát formulovaný v ich článku "The Cost of Capital, Corporation Finance and the Theory of Investment" (American Economic Review, June, 1958). Na základe tohoto modelu odvodili tzv. “teorémy invariancie”, ktoré sa od tej doby stali známe ako teorémy M&M. Ďalší výskum v oblasti teorému invariancie sa sústredil predovšetkým na opustení zjednodušujúcich predpokladov a na ich približovaní realite.
Univerzita v Chicagu
V roku 1961 prešiel M. Miller z Carnegie na Graduate School of Businness, University of Chicago, kde okrem jednoročného hosťovania v Belgicku (1966 – 67) už zostal. Až do počiatkov 80. rokov, keď sa M. Miller stal verejným riaditeľom Chicago Board of Trade, sa zaoberal financiami korporácií. Od tej doby sa jeho záujem presunul výrazne smerom k ekonomickým problémom a problémom regulácie v odvetví finančných služieb, predovšetkým búrz cenných papierov a opcií.
Predčasná smrť jeho prvej manželky Eleanor v roku 1969, matky jeho troch dcér, bola hlboká strata pre M. Millera. Oženil sa druhýkrát s Katherine.
Merton H. Miller zomrel 3. júna 2000 v Chicagu.
Prínos M. H. Millera v ekonómii
Merton H. Miller bol zástanca riešení ekonomických problémov pomocou slobodných trhov v duchu tradície jeho kolegov Miltona Friedmana, Theodora Schultza a Georga Stiglera.
Merton H. Miller bol prvý, kto interpretoval a vysvetlil termínované trhy akademickej komunite, obchodníkom a aj regulátorom. Jeho práce ukazovali, že podnikanie nemôže ignorovať používanie termínových obchodov v rámci risk managementu. Keď boli chicagsky obhajcovia trhov obviňovaní hlavne lídrami z Wall Street za krízu na burze v roku 1987, Miller pracoval v pozadí na obhajovaní burzy cenných papierov od tvrdých regulácií. Miller kritizoval lídrov na trhoch cenných papierov za hľadanie pomoci od vlády.
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Merton Miller získal v roku 1990 Nobelovú cenu spolu s Harrym Markowitzom, Williamom Sharpom za výskum v oblasti teórie finančnej ekonómie. Merton Miller bol ocenený za príspevok k teórii financií korporácií.
Externé zdroje
- Merton H. Miller – Autobiography http://nobelprize.org/economics/laureates/1990/miller-autobio.html
- The Sveriges Riksbank (Bank of Sweden) Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel for 1990, http://nobelprize.org/economics/laureates/1990/press.html
- Tanous, Peter; An Interview with Merton Miller,http://library.dfaus.com/reprints/interview_miller_tanous/
- Gunset, George; MILLER'S DEATH `HUGE LOSS' FOR FUTURES MARKETS, Chicago Tribune, http://www.envifi.com/News/merton_miller.htm