Meno (slovné druhy)

Meno alebo nomen je slovo alebo ucelené slovné spojenie, ktoré vykazuje gramatické kategórie pádu, čísla a menného rodu (vrátane nesklonných). Pojem pochádza z gramatiky latinčiny (nomen je tam každý sklonovateľný slovný druh); v nemčine (Nomen), angličtine (noun), francúzštine (nom) a taliančine (nome) je to dnes aj alternatívny názov pre (len) podstatné meno.

Mená sú teda predovšetkým podstatné mená, prídavné mená, zámená (ako naznačuje už ich názov - končí na -meno) a ďalej niektoré číslovky. Menný charakter môžu sčasti alebo úplne mať aj niektoré tvary slovies (niektoré prechodníky a príčastia). Menom môže byť aj súslovie, rozvinutý tvar, najmä sem zaraďujeme ustálené vlastné meno.

Mená a menné súslovia sa rozdeľujú na:

  • všeobecné mená (apelatíva), napr. pes, mladý, kolík, sedmoro
  • vlastné mené (propriá), napr. Biely tesák, Bystrica, (pani) Červená, (pán) Nikto, (film) Sedem, Biely dom

Vlastné mená sa od všeobecných mien v slovenčine odlišujú pravopisom (písaním veľkých písmen). Niektoré slová môžu v zaradení, a tým aj v pravopise, kolísať podľa kontextu (napríklad vyšiel mesiac, ale na Mesiaci, zem je chladná, ale jadro Zeme je horúce, Vláda (myslí sa jedna konkrétna inštitúcia), ale vláda (druhu inštitúcie).

Jazykový portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.