Melid

Melid (iné názvy: Milid, Meli(d)du, ďalšie názvy pozri nižšie) je:

  • a) bývalé významné staroveké mesto blízko rieky Eufrat, ktoré sa nachádzalo tam, kde je dnes východný okraj dnešného mesta Malatya, v dnešnej administratívnej jednotke Orduzu Mahallesi; dnes ide o archeologickú lokalitu a jej dnešný názov, t.j. názov sídliskovej mohyly, je Arslantepe (variantné názvy: Aslantepe, Arslan-Tepe, doslova: leví kopec); [1]
  • b) staroveká krajina - pôvodne územie ovládané vyššie uvedeným mestom (t.j. mestský štát resp. kráľovstvo) a po zániku mesta ešte veľmi dlhú dobu tradičné označenie toho istého územia; štát sa konkrétne nachádzal zhruba medzi štátmi Gurgum a Kummuh na juhu, pohorím Taurus a štátom Tabal na západe (istý čas Melid zahŕňal aj Elbistan), riekou Eufrat a územím Urartu na východe a asi Frýgiou na severe (štát Melid siahal minimálne po dnešné mestá Hemikhan a Gürün); v dobe Sargona II. sa štát Melid volal aj Kammanu. [2][3][4][5]
Mapka zobrazujúca novochetitské štáty a medzi nimi aj štát Melid ("Kammanu") a mesto Melid ("Milid"). Uvedené hranice štátov sú len veľmi približné.
Melid (Aslantepe)
Chetitská soška kráľa Tarhunzu z Melida (Aslantepe)

Názvy [6]
  • slovenčina (staršie): Meliténa [7][8][9], Melitény [10]
  • chetitčina: Milidia [11], Mal(i)dija, Malitija, Melitaš; možno aj Midduwa [12]
  • asýrčina: Mal(i)tija, Malidia, Melidi, Melid(d)u, Melida, Milidi, Milid(d)u, Milida, Melit(ája) [13][4], Melita [14], Melitea, Melidia, Milidia, Melide, Melid(da), Milid(da); z uvedených tvarov primárny novoasýrsky tvar znel Melid
  • babylončina: Milidu
  • urartčina: Melite, Melitea, Meliteia, Melita
  • luvijčina: Malizi
  • aramejčina (staroveká): mlz
  • starogréčtina: Μελιτηνή - Meliténé/zriedkavý prepis: Melitene [15] (tento grécky názov má už Diodóros Sicílsky [16] ), (?)Μελίτη - Melité (porovnaj aj latinský názov Melite nižšie) [17][18]
  • latinčina: Melitene[19], Melitena[20], Melita[21], Melite[22] (Poznámka: Názvy Melita a Melite znamenali v rímskej dobe okrem iného aj isté mesto na Malte alebo celý ostrov Malta)
  • turečtina: moderná turečtina: Malatya, osmanská turečtina: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia [23] [24][25][26][27][28]
  • arabčina: Malatíja [29] (resp. regionálne Malatíje), staršie Malatja (resp. regionálne: Malatje)
  • neznámy jazyk: Meledni [30][31]

Poznámka: Dnes sa zvykne toto staroveké mesto označovať najčastejšie názvami Melid(du) alebo Milid, ale často aj moderným tureckým názvom Malatya. [32][2][28]

Názov mesta asi pochádza z chetisko-luvijského slova melit či mallit, ktoré znamená med. [5] Pozri aj názvy uvedené v článku Battalgazi (mesto).

Dejiny

Najstaršie doložené osídlenie sídla Melid pochádza najneskôr zo 6. tisícročia pred Kr. (inde sa uvádza až koniec 5. tisícročia). Významným centrom (mestom) bol Melid najneskôr od 4000 pred Kr. [33][34][35] [5]

Už z obdobia prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. sa tu zachovali zvyšky veľkých budov. Koncom 4. tisícročia pred Kr. došlo k úplnému zničeniu mesta, ale už začiatkom 3. tisícročia pred Kr. tu nové obyvateľstvo na ruinách postavilo dedinu a v druhej polovici 3. tisícročia pred Kr. tu bolo postavené dobre naplánované opevnené mesto. Prvé písomné zmienky o meste sú z 2. polovice 2. tisícročia pred Kr. (chetitské a asýrske stély a klinopisné texty); mesto (mestský štát) sa v nich spomína najprv ako vazal Chetitskej ríše a neskôr ako územie na hranici vplyvu Chetitskej ríše a Asýrie (resp. v 16.-14. stor. pred Kr. ríše Mitanni namiesto Asýrie). Po zániku Chetitskej ríše, teda od začiatku 12. stor. pred Kr., bol Melid centrálnym mestom novochetitského luvijského mestského štátu (kráľovstva), nesúceho meno tohto mesta; luvijský názov mesta a tohto štátu bol Malizi, dnes ale tento štát obyčajne voláme Malatya či Melid. Rozsah územia tohto štátu je uvedený v úvode tohto článku. Spočiatku, t. j. niekoľko desaťročí v 12. storočí pred Kr., bol tento štát asi provinciou (a teda súčasťou) kráľovstva Karchemiš, potom, asi do začiatku 11. storočia pred Kr., išlo asi prevažne o samostatný štát, v ktorom ale vládli vládcovia z rodu kráľa Karchemišu. O vzťahoch melidských kráľov k susedným štátom v období od polovice 11. storočia do 9. storočia pred Kr. v zásade nie je nič známe (melidskí králi ale už každopádne pravdepodobne neboli z vyššie spomínanej karchemišskej dynastie); jediné čo vieme je, že okolo roku 1100 pred Kr. a potom zas v 9. stor. pred Kr. bol štát Melid vazalom Asýrie. Z 10. storočia pred Kr. pochádza známy nález z mesta – palác s vchodom lemovaným dvoma levmi, t.j. s tzv. Leviou bránou; odtiaľ pochádza aj dnešný názov Arslantepe – „leví kopec“, keďže arslan znamená po turecky lev a tepe kopec. V prvej polovici 8. stor. pred Kr. bol štát Melid pod nadvládou susedného štátu Urartu. V druhej polovici 8. storočia bol zas vazalom Asýrie, resp. možno prinajmenšom opakovane bojoval s Asýriou o nezávislosť. K roku 712 pred Kr. dobové texty spomínajú, že mestskému štátu Melid asýrsky panovník Sargon II. dosadil za vládcu svojho vazala, ktorý sa ale vzbúril (podriadil sa Frýgii), čo malo za následok, že Sargon II. zrovnal so zemou mesto Melid a celý melidský štát priamo pripojil k Asýrii. Presnejšie: Samotné mesto Melid (t. j. bez väčšiny jeho okolia) síce Sargon II. najprv pripojil k susednému kráľovstvu Kummuh (ktoré bolo vazalom Asýrie), ale v roku 708 pred Kr. bolo samotné mesto Melid spolu s celým kráľovstvom Kummuh začlenené do štátu Asýria. Vývoj po smrti Sargona II. (t.j. po roku 705 pred Kr.) je nejasný. Najneskôr okolo roku 675 pred Kr. však štátu Melid opäť vládol nezávislý kráľ menom Mugallu (ktorý možno zároveň vládol aj susednému štátu Tabal). V druhej polovici 7. storočia pred Kr. sa ešte spomína ako vládca Melidu Mugalluho syn (ktorého meno je dnes neznáme) a asi v tom istom období štát a mesto Melid zanikli. Príčinou zániku bolo asi zničenie mesta Kimermi. [2][36][4][5][37]

Mesto Melid bolo po 7. stor. pred Kr. dlho opustené a ďalšie nálezy sú až zo 6. storočia po Kr., keď na mieste bývalého mesta stála rímsko-byzantská dedina. Potom tu už bol len byzantský cintorín, a tým archeologické nálezy končia. [35][2]

Označenie územia bývalého mestského štátu ako Meliténé (a pod.) sa ale zachovalo aj v nasledujúcich storočiach po zániku mesta.[16][38]

Historický názov mesta (resp. územia štátu) bol v 1. storočí po Kr. (v podobe Melite, Melitene, Meliténé, Malati(j)a a pod.) prenesený na nové sídlo, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov severnejšie a ktoré sa od roku 1987 volá Battalgazi. Podrobnosti pozri v článku o Battalgazi.

Zdroje
  1. Pozri aj externé odkazy uvedené dole v tomto článku a zdroje uvedené na rozlišovacej stránke Malatya.
  2. Melid. In: EBELING, Erich; MEISSNER, Bruno; WEIDNER, Ernst Friedrich; Wolfram von Soden; EDZARD, Dietz Otto, STRECK, Michael P.; FRANTZ-SZABÓ, Gabriella Reallexikon der Assyriologie - Band 8 · 1./2. Lieferung Meek - Miete. [s.l.] : W. de Gruyter & Company, 1993. ISBN 978-3-11013503-9. S. 35-52.
  3. ToposText - The Geography of Strabo, Books 1-5 translated by Hamilton and Falconer, text taken from the Bell Edition of 1903, now in the public domain, and Books 6-14 translated by Horace Leonard Jones, The Geography of Strabo (Harvard/Heinemann 1924) digitized by the Perseus Project, licensed under a Creative Commons Attribution-Share-Alike 3.0 U.S. License. The Annenberg CPB/Project provided support for entering this text. [online]. topostext.org, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  4. HANSEN, M. H.. A Comparative Study of Six City-state Cultures (An Investigation). [s.l.] : Kgl. Danske Videnskabernes Selskab, 2002. 144 s. ISBN 978-87-7876-316-7. S. 49.
  5. Arslantepe. In: BRYCE, T. et al. The Routledge Handbook of the peoples and places of ancient western Asia. The Near East from the Early Bronze Age to theFall of the Persian Empire. London, NY: Routledge. 2009, ISBN 0-203-87550-8, S. 69-72
  6. Ak nie je uvedené inak, zdroje sú 1. Reallexikon der Assyriologie – Band 8. 1993 a 2. AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206
  7. PRÁŠEK, J. V. Alarodiové. In: Věstník České akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slověsnost a umění, roč. III, máj 1894, č. 5, S. 241 (Poznámka: Doklad pre použitie tohto názvu vo vzťahu k staroveku.)
  8. Alio.sk - Tomas Nedbal. Svätý Eutymios Veľký [online]. zoe.sk, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  9. ONDROUCH, Vojtech. Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Novšie nálezy.. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957. 269 s. S. 193.
  10. Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup (Náš otec svätý Anton, konštantínopolský patriarcha) [online]. grkatba.sk, 2019-02-11, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  11. Melitene. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9.
  12. GARSTANG, John; GURNEY, Oliver Robert. The Geography of the Hittite Empire. [s.l.] : British Institute of Archaeology at Ankara, 1959. 133 s. ISBN 978-1-912090-86-0. S. 46.
  13. EBELING, Erich; MEISSNER, Bruno; WEIDNER, Ernst Friedrich; Wolfram von Soden; EDZARD, Dietz Otto, STRECK, Michael P.; FRANTZ-SZABÓ, Gabriella Reallexikon der Assyriologie - Band 8 · 1./2. Lieferung Meek - Miete. [s.l.] : W. de Gruyter & Company, 1993. ISBN 978-3-11013503-9. S. 52.
  14. MÜDÜRLÜĞÜ, Malatya Valiliği Bilgi İşlem Şube. Malatya [online]. malatya.gov.tr, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  15. SITÁR, A. Emirát Múdreho muža... In: Byzantinoslavica VI - Zborník k nedožitému životnému jubileu Alexandra Avenaria, 2017
  16. ToposText - Diodorus Siculus, Library Bks 8-32 translated by Charles Henry Oldfather (1887-1954), from the Loeb Classical Library edition of 1933, a text asserted to be in the public domain, nobly digitized by E. Thayer at LacusCurtius. Diodorus Books 33-40 (fragments), a translation assembled, corrected, supplemented and placed on line by Andrew Smith at Attalus.org, drawing on older translations by George Booth (1635-1719, edition of 1814, and Ferdinand Hoefer (1811-1878) (1865), licensed for non-commercial use by kind permission of Andrew Smith. [online]. topostext.org, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  17. Veľký atlas svetových dejín. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2002. 376 s. ISBN 80-88983-22-3. S. 78.
  18. KUNSTMANN, Heinrich. Slaven und Prußen an Ostsee, Weichsel und Memel (Über ihre Herkunft vom Balkan und aus Kleinasien). [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2019. 360 s. ISBN 978-3-7460-6327-0. S. 195.
  19. Melitene. In: Dictionnaire latin-français, Félix Gaffiot, 1934 S. 962
  20. Itinerarivm Provinciarvm Antonini Avgvsti. ex libris manv scriptis ediderunt (1848)
  21. BARJAMOVIC, Gojko. A Historical Geography of Anatolia in the Old Assyrian Colony Period. [s.l.] : Museum Tusculanum Press, 2011. 519 s. ISBN 978-87-635-3645-5. S. 130.
  22. HAWKINS, John David. Inscriptions of the Iron Age (Part 1: Text, Introduction, Karatepe, Karkamis, Tell Ahmar, Maras, Malatya, Commagene. Part 2: Text, Amuq, Aleppo, Hama, Tabal, Assur Letters, Miscellaneous, Seals, Indices. Part 3: Plates). [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012. 678 s. ISBN 978-3-11080420-1. S. 282.
  23. Malatia. In: Masarykův slovník naučný
  24. Malaṭya [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  25. Malatia. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 13. Leipzig 1908, S. 163.
  26. Nouvelle geographie universelle, descriptive, historique, industrielle et commerciale, des quatre parties du monde ... Par William Guthrie. Ouvrage traduit de l'anglais, sur la 19e et derniere edition, par Fr. Noel ... [s.l.] : [s.n.], 1802. 5 s. S. 546.
  27. ÇIÇEK, Kemal; KURAN, Ercüment; GÖYÜNÇ, Nejat; ORTAYLI, İlber. Great Ottoman Turkish civilization. [s.l.] : Yeni Türkiye, 2000. 754 s.
  28. Kleio - Mc-Mer [online]. kleio.cz, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  29. Malaṭiya [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  30. AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206
  31. KULDA, B. M. CÍRKEVNÍ ROK.Kniha naučnápro každý stav 1 věk – Díl 5. Praha: Nákladem spisovatelovým. — Tiskem B. Stýbla. 1881, S. 318
  32. NOVÁKOVÁ, Nea; PECHA, Lukáš; RAHMAN, Furat. Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, 1998. 266 s. ISBN 80-7184-416-0. S. 114, 130.
  33. UNESCO World Heritage Centre. Archaeological Site of Arslantepe [online]. whc.unesco.org, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  34. ARSLANTEPE ARSLANTEPE [online]. arslantepe.com, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  35. AGENCY, Anatolian. Ancient settlements unearthed in eastern Turkey [online]. hurriyet.com.tr, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  36. BRYCE, Trevor. The World of The Neo-Hittite Kingdoms (A Political and Military History). [s.l.] : OUP Oxford, 2012. 384 s. ISBN 978-0-19-150502-7.
  37. HAWKINS, John David. Inscriptions of the Iron Age (Part 1: Text, Introduction, Karatepe, Karkamis, Tell Ahmar, Maras, Malatya, Commagene. Part 2: Text, Amuq, Aleppo, Hama, Tabal, Assur Letters, Miscellaneous, Seals, Indices. Part 3: Plates). [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012. 678 s. ISBN 978-3-11080420-1. S. 282-288.
  38. Melitene. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 110.

Externé odkazy
  • Hittite Monuments - Arslantepe [online]. hittitemonuments.com, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  • ARSLANTEPE ARSLANTEPE [online]. arslantepe.com, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  • UNESCO World Heritage Centre. Archaeological Site of Arslantepe [online]. whc.unesco.org, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.