Malatya (súčasné mesto)

Mesto je významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje chrómu, olova a medi.[2] V meste sídli aj športový klub Malatyaspor, či univerzita İnönü. Mesto a región je známy pre pestovanie marhúľ a najväčším vývozcom marhúľ na svete.[3][4] Asi 10 – 15% produkcie čerstvých marhúľ a 60 – 85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye.[5] V meste sa od roku 1978 každoročne koná aj marhuľový festival.

Dnešné mesto sa pôvodne volalo Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan) a vznikalo postupne v novoveku, a to najmä postupným presunom väčšiny obyvateľov a neskôr aj názvu z 10 km vzdialeného susedného stredovekého a ranonovekého mesta Malatija (v dnešnej turečtine: Malatya, po grécky Meliténé, dnešný názov: Battalgazi), ktorého dejiny sú opísané v článku Battalgazi (mesto). Premena a premenovanie Aspuzu na (novú) Malatiju konkrétne prebehla nasledovne: V ranom novoveku bolo Aspuzu miestom záhrad a letných sídiel dovtedajšej Malatije (t.j. dnešného Battalgazi). Postupne sa ale do Aspuzu veľa obyvateľov z Malatije presťahovalo natrvalo – v polovici 17. storočia už v Aspuzu žilo 5 000 domácností, kým vo vtedajšej Malatiji žilo len 300 domácností. Zánik vtedajšej Malatije sa urýchlil v roku 1838, keď sa v priebehu osmanského ťaženia do Egypta v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo sa preto muselo presťahovať do Aspuzu. Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali a z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu. Čoskoro nato Aspuzu dostalo meno opusteného mesta, čiže meno Malatija, resp. v dnešnej turečtine Malatya.[6][7][8][9][10][11][12][13][14]

V roku 1893 mesto Malatija postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená.[8] V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, no po prvej svetovej vojne klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po druhej svetovej vojne patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom Turecku.[6]

Keďže sa mesto medzičasom značne rozrástlo, na východnom okraji dnes už zahŕňa aj územie archeologickej lokality Arslantepe, t.j. historického mesta Melid. Dejiny tohto mesta sú uvedené v článku Melid. Melid je vlastne len jeden zo starých variantov dnešného názvu Malatya. Názov Malatya teda vlastne celkovo v priebehu dejín postupne migroval medzi 3 sídlami: Najprv sa tak volalo Arslantepe, potom Battalgazi a nakoniec dnešná Malatya (Aspuzu) [15]

• 
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
• 
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
• 
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
• 
  Mestský park s vodopádom, 2009
• 
  Veža s hodinami v Malatyi
• 
  Melid (Aslantepe)
• 
  Chetitská soška kráľa Tarhunzu z Melida (Aslantepe)
• 
  Malatyské koláče z marhúľ a sušené marhule - Malatya je jedným z najväčších producentov marhúľ na svete

Panoráma mesta, v popredí mestský štadión

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malatya (súčasné mesto)

• Malatya