Bodrocká rovina
Bodrocká rovina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Tvorí ju územie popri rieke Bodrog, v blízkosti ktorej je aj najnižší bod Slovenska (94,3 m n. m.).
Bodrocká rovina | |||
geomorfologický podcelok | |||
Nábrežie Bodrogu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Košický | ||
Okres | Trebišov | ||
Nadradená jednotka |
Východoslovenská rovina | ||
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Medzibodrocké pláňavy Latorická rovina Trebišovská tabuľa Zemplínske vrchy | ||
Súradnice | 48°23′46″S 21°45′32″V | ||
Najnižší bod | južný okraj podcelku | ||
- výška | 94,3 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Bodrocká rovina pod číslom 12
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vymedzenie
Podcelok zaberá územie v južnej časti Východoslovenskej roviny. Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom nadväzujú Medzibodrocké pláňavy a severným Latorická rovina a Trebišovská tabuľa, všetko podcelky Východoslovenskej roviny. Západným smerom sa nad rovinu dvíhajú Zemplínske vrchy.[1]
Chránené územia
Značná časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Latorica, z maloplošných chránených území sa tu nachádza chránený areál Boršiansky les a národná prírodná rezervácia Tajba.[2]
Osídlenie
V blízkosti Bodrogu leží niekoľko menších obcí, najväčším sídlom v oblasti je Streda nad Bodrogom. Veľká časť podcelku tvorí niva s často zaplavovaným územím, nevhodným na poľnohospodárske aktivity či bývanie.
Doprava
Centrálnou časťou prechádza zo Slovenského Nového Mesta k Čiernej nad Tisou cesta I/79, v jej blízkosti vedie i dôležitá železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.