Mario Monti

Mario Monti sa narodil v meste Varese v kraji Lombardsko, pochádza zo starej bankárskej rodiny. Jeho otec bol riaditeľom banky. Monti vyštudoval ekonomiku v Miláne a na americkej univerzite Yale. Následne pôsobil na rôznych postoch na talianskych univerzitách, konkrétne v Milane a Turíne. V osemdesiatych rokoch pôsobil ako ekonomický poradca pre viaceré talianske vlády. Neskôr pôsobil ako jeden z popredných ekonómov v Európskej komisií. V roku 1999 pôsobil ako európsky komisár. Vypracoval tiež ekonomicko-vedecký experiment, tzv. Model Klein-Monti. V rokoch 2005 – 2008 pôsobil ako prezident organizácie monitorujúcej politickú ekonomiku, organizácie Bruegel. V roku 2010 bol prezidentom Trilaterálnej komisie. V rokoch 2005 – 2011 zastával tiež funkciu international advisor pre bankovú spoločnosť Goldman Sachs. V roku 2010 bol prezidentom Európskej centrálnej banky Barrosom poverený vypracovať bielu knihu, štúdiu o riešení finančných problémov eurozóny. Je editorom talianskeho denníka Corriere della Sera a tiež autorom mnohých ekonomických publikácii. 9. novembra 2011 bol Monti prezidentom Giorgiom Napolitanom počas krízového obdobia talianskej ekonomickej situácie vymenovaný za doživotného senátora (Senatore a vita).

Montiho vymenovaniu za doživotného senátora predchádzala dlhodobá ekonomická recesia Talianska a neschopnosť jej riešenia zo strany kabinetu premiéra Silvia Berlusconiho, ktorého vláda sa následne začala rozpadať. Berlusconi bol nútený podať demisiu. Prezident Napolitano vymenoval za predsedu vlády práve Montiho, ktorý je známy svetový ekonóm, bez politickej minulosti, podobne tak bola zostavená jeho vláda, kde ministri a poradcovia sú odborníci mimo politickej scény. Takáto "vláda národnej záchrany" zostavená z odborníkov má zamedziť prehlbovaniu talianskej ekonomickej recesie, podobne tak zostavil pár týždňov pred Montim vládu národnej záchrany v Grécku ekonóm Lukas Papadimos. Podľa preferencii Montiho vládu vtedy podporovalo 75 % talianskych občanov. Mario Monti sa ešte na začiatku svojho vymenovania za senátora zriekol svojho platu. Montiho kabinet odštartoval sériu ekonomických zmien a úspor, čo výrazne pomohlo oživiť taliansku ekonomiku a odvrátiť hrozbu hlbokej finančnej krízy v krajine. V Decembri 2012, po nezhodách medzi poslancami, ktorí podporovali Montiho vládu podal premiér demisiu a vyhlásil parlamentné voľby na Február 2013. Po dlhých zvažovaniach sa nakoniec Monti mesiac pred voľbami (január 2013) rozhodol kandidovať vo voľbách, založil centristické hnutie Con Monti per l'Italia (S Montim za Taliansko), obhajujúce zavádzanie reforiem. Vo voľbách dosiahol 10%. Tento výsledok strany pokladal Monti za úspech, pretože stranu založil len mesiac pred voľbami. Voľby vyhral socialista Pier Luigi Bersani, ktorý je názorovo najbližšie politike Maria Montiho. Po voľbách sa však Bersanimu nepodarilo zostaviť vládu, preto Monti ostal vo funkcií prezidenta až do apríla, kedy bola vytvorená vláda zložená zo viacerých strán (medzi nimi aj Montiho Scelta Civica), ktorú vedie Enrico Letta (Partito Democratico). Montiho vláda dokázala stabilizovať taliansku ekonomiku, ktorá sa počas vlády Silvia Berlusconiho zhoršovala.

• Mario Monti na stránke Senátu