Malesická skála

Geologické podložie tvorí vrchnokarbónske pieskovce a zlepence. V stavbe skalnej veže sa striedajú zlepence a piesčité arkózy týneckého súvrstvia. Jednotlivé vrstvy hornín dosahujú hrúbku až niekoľkých decimetrov a dokladajú zmeny rýchlosti a tým aj unášacie sily vodného toku v karbóne. Teleso porušené systémom puklín presýtili hydroxidy železa (najmä limonit), čím sa sedimentárne horniny spevnili, a stali sa odolnejšími voči zvetrávaniu. Tzv. železivce sa vytvorili na styku vrstiev hornín, ale prenikajú aj naprieč vrstvami.[4]

V geomorfologickom členení Česka leží lokalita v Plaskej pahorkatine, konkrétne v podcelku Kaznějovská pahorkatina a v okrsku Hornobřízská pahorkatina.[5] Skála sa nachádza na ľavej strane asymetrického údolia Malesického potoka. Kým výška pravého brehu sa pohybuje okolo troch metrov, ľavý breh dosahuje výšku asi dvadsať metrov. V spodnej časti je svah strmý a v hornej príkro sklonený. Z ohybu svahu vybieha vajcovitá skalná veža s rozmermi 7 × 15 metrov a výškou asi dvadsať metrov.[6] Polohy železivcov ovplyvňujú rýchlosť zvetrávania, a na povrchu skaly tak vznikajú drobné jamky a hrbolčeky alebo mohutnejšie rímsovité a listovité výčnelky. Farebné odtiene zlepencov sú spôsobené oxidmi a hydroxidmi železa, ktoré sa zrážajú z látok rozpustených presakujúcou vodou. Vo vrcholovej časti sa nachádzajú odolnejšie vrstvy hornín, ktoré vytvárajú náznak pokrievky. Povrch skaly je poškodzovaný turistami a horolezcami, ktorí odlamujú vrstvy železivcov a drobia menej odolné zlepence.[4]

Jediným pôdnym typom, ktorý sa v okolí skaly vyvinul, je kambizem typická a miestami kambizem rubefikovaná.[4]

Územie odvodňuje Malešický potok, ktorý je ľavostranným prítokom Mže, a patrí teda k povodiu Berounky. V rámci Quittovej klasifikácie klímy sa prírodná pamiatka nachádza v mierne teplej oblasti MT11i,[3] pre ktorú sú typické priemerné teploty -3 až -4 ° C v januári a 15-16 ° C v júli. Ročný úhrn zrážok dosahuje 850-1000 milimetrov. V období 1961-1990 bola priemerná teplota 7,1-8° C a normál ročných zrážkových úhrnov sa pohyboval v rozmedzí 501-550 milimetrov.[7]

Predmetom ochrany je geologická lokalita, na ktorej nebol vykonaný žiadny inventarizačný prieskum druhov fauny ani flóry.[8] Chránené územie pokrýva dubový bôr čučoriedkový.[4]