Turistická značka na Slovensku
Turistická značka je symbol alebo tabuľka, ktorej účelom je poskytnúť turistom informáciu o smere cesty, prípadne tiež o vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest atď. Turistická značka sa niekedy tiež hovorí mapovým značkám v turistických mapách, ktoré vyznačujú vyznačené turistické cesty a chodníky.
Turistické značenie je sústava turistických značiek, ktorého cieľom je usmerniť turistov počas návštevy miest pozoruhodných z hľadiska prírodných krás a zaujímavostí, ako aj z hľadiska histórie a kultúry krajiny.[1]
Dejiny značenia v Česko-Slovensku
Územie Slovenska a Česka má jednu z najdokonalejších a najhustejších sietí turistického značenia pre pešiu turistiku. Prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vyznačil Sitniansky klub v roku 1874 v okolí Hodruše v Štiavnických vrchoch. Najrýchlejší rozvoj turistiky a s ňou spojeného značenia prebiehal v medzivojnovom období do roku 1938. Po rokoch stagnácie a zanedbávania značenia prevzal túto činnosť v roku 1954 ČSTV a sieť značených chodníkov bola postupne obnovená a rozširovaná. Pôvodné značky doplnili smerovky a nástenné mapy, v neskoršom období značky pre cyklistov a lyžiarov. Značenie vykonávali dobrovoľníci, tzv. značkári, niektoré náučné chodníky zriaďujú a udržujú orgány a organizácie ochrany prírody.
Druhy značiek
Podľa účelu môžeme turistické značky a značenia rozdeliť na:
- Turistické značky pre pešiu turistiku
- Turistické značky pre cykloturistiku (pozri tiež cyklotrasa)
- Turistické značky pre lyžiarov
- Mestské informačné systémy
Význam značiek
Väčšina slovenských turistických chodníkov je značená pásovými značkami červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby. Samotné farby nemajú žiadnu súvislosť s obtiažnosťou trasy, ich význam spočíva vo významnosti, resp. druhu trasy.[2]
Červené značky sa používajú na najvýznamnejšie, diaľkové či hrebeňové turistické trasy. Príkladom je napr. Štefánikova magistrála, Tatranská magistrála alebo Cesta hrdinov SNP. Modré značky označujú dôležité regionálne turistické trasy, vedúce jedným pohorím. Príkladom je trasa na Minčol alebo v Devíne. Zelené značky prislúchajú najmä nástupové turistické chodníky, napr. z dolín na hrebene. Príkladom je chodník na Záruby alebo Kozí chrbát v Malých Karpatoch. Žlté značky označujú jednoduchšie a kratšie trasy, nadväzujúce na významnejšie chodníky. Nachádzajú sa prevažne v okolí obývaných lokalít, čoho príkladom môže byť trasa na Pajštún alebo na Sandberg.
Turistické značky vo svete
Klub slovenských aj českých turistov používa takzvané pásové značenie štyroch farieb - červené (
Literatúra
- PERNICA, Milan; ROHLÍK, Jiří. Na výlet s turistickou mapou. 1. vyd. Praha : Olympia, 1980. 158 s.
Externé odkazy
Zdroje
- Turistické značky na slovenskedovolenky.sk
- Klub slovenských turistov - Klub značkárov Slovenska
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turistická značka na českej Wikipédii.