Magnus Hirschfeld
Magnus Hirschfeld (* 14. máj 1868, Kolberg, Poľsko – † 14. máj 1935, Nice, Francúzsko) bol nemecký sexuológ, zakladateľ Sexuologického inštitútu v Berlíne.
| Magnus Hirschfeld | |||
| nemecký sexuológ | |||
 | |||
| Narodenie | 14. máj 1868 Kolberg, Poľsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 14. máj 1935 (67 rokov) Nice, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
15. mája 1897 založil vo svojom byte v Charlottenburgu spolu s lipským nakladateľom Maxom Spohrom, hannoverským železničným úradníkom Eduardom Obergom a s bývalým pruským vrchným plukovníkom Franz-Josephom von Bülow vedecko-humanitárny výbor (WhK), ktorý sa v začiatkoch zameral predovšetkým na podporu petície za zrušenie § 175 nemeckého trestného zákonníka. Tento paragraf určoval trest väzenia za intímny styk medzi homosexuálmi.[1]
V rokoch 1899 až 1923 vydával Hirschfeld v mene vedecko-humanitárneho výboru ročenku „Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen“.[2] V ročenke bol napríklad pod názvom „Aké záujmy má ženské hnutie pri riešení homosexuálnej otázky?“ publikovaný prejav Anny Rülingovej, jednej z prvých žien, ktorá verejne obhajovala práva homosexuálov. Rülingová vystúpila s týmto prejavom 9. októbra 1904 na zhromaždení WhK v Berlíne.[3]
V roku 1908 vydal prvý sexuologický časopis „Zeitschrift Fur Sexualwissenschaft“, ktorý v pôvodnej podobe vychádzal iba rok, jeho vznik sa však formálne považuje za vznik sexuológie ako vedného odboru. V časopise publikovali významné osobnosti ako rakúsky lekár a psychiater Sigmund Freud, taliansky psychiater a kriminológ Cesare Lombroso či rakúsky psychiater a psychológ Alfred Adler.
V roku 1919 založil Sexuologický inštitút so sídlom v Berlíne. Inštitút poskytoval okrem iného predmanželské poradenstvo a usporadúval popularizačné prednášky. Prednáškové turné usporadúval aj vo vtedajšom Československu - prednášky v 1932 prebiehali v Prahe, Brne a Bratislave (do ktorej zavítal viackrát, napr. v roku 1930). Po Bratislave a Československu ho sprevádzal aj jeho priateľ Imrich Matyáš - prvý slovenský queer aktivista.[4] V roku 1933, nástupom NSDAP k moci, ukončili nacisti jeho činnosť.[5]
Bol hlavným predstaviteľom nemeckého hnutia za emancipáciu homosexuálov; prvoradou oblasťou jeho výskumu bola homosexualita.
Ako jeden z prvých odborníkov zhromaždil systematicky poznatky o sexualite. Je autorom päťzväzkového traktátu o "sexuológii", ako aj asi 150 iných prác z tejto oblasti.
Je tiež autorom teórie metatropizmu, podľa ktorej sexualita je čímsi neistým, čo podlieha zmene.