MG 17

Spolu s pohyblivým leteckým guľometom MG-15 firma Rheinmetall Borsig vyvíjala aj jeho pevnú variantu MG-17, určenú na zástavbu do krídiel, respektíve synchronizovanú modifikáciu určenú na zástavbu do trupu. Automatika guľometu pracovala na rovnakom princípe ako u MG-15. Odlišný bol spôsob podávania nábojov. Dvojitý bubnový zásobník MG-15 bol nahradený nábojovým pásom, ktorého články boli kovové. Pásy mali kapacitu 50 nábojov, ale spájali sa jednoducho do väčších s kapacitou až 250 nábojov a viac. Spojujúcim prvkom bola strela na kraji pásu. Prázdny pás pre 200 nábojov vážil iba 1,1 kg. Zbraň sa nabíjala elektropneumaticky, pás mohol byť podávaný z oboch strán. Úpravy podávania nábojov a záveru umožnili zvýšiť kadenciu až na 1180 výstrelov za minútu. Zbraň mala pomerne spoľahlivú funkciu a nabíjala sa jednoducho, bola ale zložitá a náročná pri údržbe. Náboj 7,92 dokázal na vzdialenosť 100 m preraziť 5 mm tenký pancier, neskôr sa podarilo prieraznosť strely zvýšiť na 17 mm z 50 m.

Zbraň mali vo výzbroji stíhacie lietadlá Heinkel He 51, Bf 109E, Bf109F, Bf109G (posledná verzia vybavená týmto guľometom bola Bf 109G-4 z roku 1942), Fw190A-1 až A-6 (z roku 1943), Bf 110 (až do verzie G). Ako pevný guľomet sa montoval aj do lietadiel Arado Ar 196, Focke-Wulf Fw 189, Heinkel He 115, Henschel Hs 123, Henschel Hs 126, Henschel Hs 129. Technicky interesantná bola inštalácia diaľkovo ovládaného MG-17 do zadnej časti He 111 H-6. Do stíhacích lietadiel sa z dôvodu pomerne malej účinosťi v boji najmä proti bombardérom prestal montovať už v roku 1943. Do ostatných typov sa vyrábal až do roku 1944. Do 1. júla 1944 sa vyrobilo 24 271 kusov, väčšina z ostávajúcich leteckých guľometov tohto typu bola konvertovaná na pozemné protilietadlové.

• kaliber: 7,92 mm
• dĺžka: 1 175 mm
• dĺžka hlavne: 600 mm
• hmotnosť bez zásobníka: 10,7 kg
• hmotnosť nábojového pásu s 250 nábojmi: 7,6 kg
• kadencia: 1 100 - 1 180 výstrelov/min
• rýchlosť strely: 755 - 905 m/s
• hmotnosť strely: 12,8 g

Portál letectvo