Múzeum umeleckých remesiel

Múzeum sa nachádza v muzeálnom okrsku na Schaumankai v susedstve Múzea architektúry a Múzea nemeckej pošty. Najväčším kladom, ktorý viedol k víťazstvu súťaže, je Meierove zapojenie nových stavieb do existujúcej štruktúry na pozemku. Komplex Meierových budov, ktorých hmoty sa navzájom prestupujú sú vlastne doplnkom k pôvodnej Vile Metzler (z 19. storočia nachádzajúca sa v severovýchodnom rohu územia), ktorá sa stala východiskovým bodom pri formovaní Meierovho návrhu. Meier pri návrhu zohľadnil jestvujúce pešie trasy, zeleň s kontextom okolia. Veľká verejná záhrada obsahuje niekoľko plastík a miest k odpočinku. Vegetačný porast na stenách a terasách múzea sa približuje k ekologickému ideálu vtedajšej doby.

Nová budova

Námestie

Centrálnym priestorom komplexu je vstupné námestie, ktoré spája Vilu Metzler s prístavbou, múzeum s parkom, ako aj park s mestom. Týmto sa stal Meierov návrh najviac neočakávaný, dovolil aby námestie bolo verejným priestorom s priehľadmi do parku aj mesta. Z námestia je návštevník „pozvaný“ do múzea jemnou krivkou Meierovej fasády. Vstup vedie do orientačného priestoru severozápadnej časti komplexu, kde sa nachádza reštaurácia. V juhovýchodnej časti sa nachádzajú kancelárie a knižnica. Už zo vstupne haly môže návštevník pozorovať dočasnú výstavu, pohyb na námestí, ako aj pohľady do vyšších podlaží cez galériu. Jemne zvažujúce sa rampy, predĺžené pešie trasy vedú návštevníka do priestorov stálej expozície a prvom a druhom podlaží. Systém prehliadky výstavy je ľavotočivý okolo vnútorného dvora, ktorý slúži ako orientačný bod, ale aj ako prístup prirodzeného svetla do galérie.

Výstava je zoradená podľa chronologickej postupnosti, na prvom poschodí sú vystavené diela Európskych autorov, na druhom poschodí sú diela nie Európskych autorov. Vo Vile Metzler sú tri podlažia obsahujúce výstavu diel z obdobia Rokoka a Klasicizmu. Nepravidelné priestory formované do mriežky = typický znak Meierovej tvorby, vytvárajú komplex viacerých trás prehliadky. Meier vysvetľuje: „Návštevník tak môže vidieť vystavované práce z rozličnej vzdialenosti, perspektívy a kontexte, napríklad cez portál, okná alebo oboje, pričom sa nestane aby prechádzal tú istú trasu dvakrát“.^{[chýba zdroj]} Kým prehliadka ponúka barokový zážitok, výstavné plochy sú pomerne skromné. Priestory expozície, okrem tých ktoré vyžadujú ochranu pred priamym slnečným svetlom, sú prirodzene presvetlené. Automatické slnečné clony pomáhajú pri požiadavkách rôznej intenzity osvetlenia.

Meierov návrh je akousi odchýlkou od tradičného vnímania múzea. Zatiaľ čo výstavné priestory sú jednoduché, celková koncepcia prehliadky je pre návštevníka neustále sa meniacim zážitkom. Umenie nie je odďaľované od návštevníka, ale sa s ním priamo stretá pri obhliadke výstavy. Návrh reaguje a zároveň posilňuje mestskú štruktúru, pešia trasa prechádza cez územie múzea a cez múzeum samotné. Hlavné vstupné námestie sa tak stáva verejným námestím.