Ménodóros z Atén

Ménodóros (starogr. Μηνόδωρος – Ménodóros) bol víťaz olympijských hier v zápasení a pankratiu v roku 132 pred Kr.[1]

Ménodóros, syn Gnaia z Atén, zvíťazil v pankratiu a zápasení (palé) na 162. olympijských hrách v roku 132 pred Kr. Zápasenie zaviedli v Olympii na 18. hrách v roku 708 pred Kr. a pankration na 33. hrách v roku 648 pred Kr. Prvým víťazom v zápase bol Eurybatos zo Sparty a v pankratiu Lygdamis zo Syrakúz.[2][3][4]

Socha Ménodóra, najlepšieho aténskeho zápasníka a pankratistu svojej doby, stála kedysi na ostrove Délos. (ostrov bol v Grécku sídlom náboženských kultov) Samotná socha sa nezachovala, ale jej mramorový podstavec (190 cm x 96 cm[5]) archeológovia na Déle objavili.[1] Ménodóros ju približne medzi rokmi 132 a 130 pred Kr. venoval tamojšej Apolónovej svätyni. V helénskom období bola délska Apolónova svätyňa po delfskej druhou najvýznamnejšou svätyňou tohto boha v starovekom Grécku. Na podstavci sú reliéfy 32 vencov a nad každým sú uvedené hry, kde ich získal.[1]

Z celkového počtu ich 18 získal v pankratiu a 14 v zápase (dva z nich vyhral v súťaži dorastencov).[5] Najvýznamnejšie z nich sú dva olympijské za viťazstvá v zápasení a pankratiu. Päť víťazných vencov získal na hrách v rodných Aténach, päť na hrách v Tébach, tri na nemejských hrách, a ostatné z iných gréckych hier.[5] Keďže bol Korint v roku 146 pred Kr. úplne zničený Rimanmi, medzi vencami chýba isthmický. Posledné štyri vence neznázorňujú víťazné vence, ale sú vyznamenania, ktoré Ménodórovi venovali Aténčania, Roďania, Tébania a kráľ Ariarathes V. z maloázijskej Kappadokie.[5]