Luděk Marold

Luděk Marold (* 7. august 1865, Praha[1] – † 1. december 1898, Královské Vinohrady[2]) bol český maliar a ilustrátor, ktorý vytvoril panorámu Bitka pri Lipanoch.

Luděk Marold

český maliar a ilustrátor
Narodenie7. august 1865
Praha, Česko
Úmrtie1. december 1898 (33 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Projekt
Guttenberg		Luděk Marold
(plné texty diel autora)
Commons Luděk Marold
 Biografický portál

Životopis

Luděk Marold osirel veľmi skoro, jeho otec zomrel v rakúsko-pruskej vojne roku 1866 a matka o šesť rokov neskôr. Už v 16 rokoch ho prijali na pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde však vydržal len rok. Jeho ďalším študijným miestom bol Mníchov. Stretol sa tu s mnohými Čechmi (Alfons Mucha a ďalší) a zaznamenával prvé úspechy s kresbami, ktoré zachytávajú výstižne skutočnosť. Okrem publikovania v českých (Světozor) a nemeckých časopisoch sa ako dvadsaťjeden ročný pokúsil ilustrovať román Pan markýz od Serváca Hellera.

V roku 1887 sa Marold vrátil do Prahy, kde pracoval v ateliéri Maxa Pirnera a stal sa redaktorom Spolku Mánes, ktorému predsedal Mikoláš Aleš. O rok neskôr zaujal svojim pozorovacím talentom, ktorý využil v niekoľkých obrazoch (olejomaľba Z vaječného trhu) a v roku 1889 odišiel do Paríža, kde čoskoro prišiel kvôli svojej nestálosti o štátne štipendium a spriatelil sa s Vojtěchom Hynaisom. Rýchlo sa uchytil vďaka svojim ilustráciám cudzojazyčnej a českej literatúry (Erbenov Vodník). Na medzinárodnej výstave v Mníchove ho v roku 1892 za ilustrácie ocenili zlatou medailou. Ani v Paríži však nezabúdal Marold na obrazy, na ktorých tentokrát zobrazoval momentky z francúzskeho prostredia. Priblížil sa dekoratívnemu štýlu secesie, bez toho aby sa stával len popisným. Začal dostávať aj ponuky na tvorbu plagátov.

V roku 1898 dostal medailu za akvarely, ktoré zakúpila pruská vláda. V tom čase sa už znova nachádzal v Prahe, kde vytvoril plagát Náš dom v asanácii pre spevohru. Výstavu architektúry a inžinierstva ozdobila jeho panoráma Bitka pri Lipanoch. V rovnakom roku ale zomrel a súborná výstava jeho prác sa uskutočnila v Česku až v roku 1899.

Rodinný život

V roku 1891 sa v Paríži oženil so Zdenou Makovskou (* 1873).[p 1] 8. decembra 1891 roku sa im v Paríži narodil syn Ludvík.[3] Syn Ludvík (Luděk) sa tiež stal akademickým maliarom, v roku 1914 sa oženil s Tereziou Jockelovou.

Dielo

Panoráma Bitka pri Lipanoch
Pavilón Maroldovej panorámy v areále holešovického Výstaviska

Základom 11 metrov vysokého a 95 metrov širokého obrazu sa stali skice, ktoré boli vytvorené priamo pri Lipanoch. Bitka pri Lipanoch bola zlomovou udalosťou husitských vojen, ale pre Marolda bola táto historická téma značne netradičná. Spolupracoval na ňom s krajinárom Jansom, scénickým výtvarníkom Štapferom, koloristom Hilšerom a maliarom koní Vacátkom.

Panorámu doplnilo aj popredie s reálnymi predmetmi (husitským vozom), ktoré navodilo celkovú ilúziu trojrozmerného priestoru. Vytvorili pre ňu špeciálny drevený kruhový pavilón, ale už po desiatich rokoch ho previezli do budovy s pôdorysom v tvare dvanásťuholníka. Nová budova už stála na dnešnom mieste na pražskom Výstavišti, ale kvalitnú ochranu dostala panoráma až v murovanej budove, ktorú dostavali pri príležitosti 500. výročia bitky pri Lipanoch v roku 1934. Obraz už bol niekoľkokrát reštaurovaný, naposledy roku 2002 po povodniach.

Galéria
  • Portrét malíře Karla Rašky
  • Zelinářský trh v Paříži
  • Vaječný trh v Praze (1888)
  • Překvapení (1889)
  • Malíř v ateliéru (1892)

Poznámky
  1. Zdena Maroldová viedla v roku 1894 z Paríža české periodikum Pařížské mody, List paní a dívek Českých (vydával J. R. Vilímek v Prahe). V roku 1903 spáchala v Prahe samovraždu.

Literatúra
  • MAROLD, Luděk. Průvodce panoramou „Bitva u Lipan“. Praha : Topič, 1898. Stručný popis bitvy u Lipan, okolnosti vzniku Maroldova panoramatu (včetně hromadného portrétu všech zúčastněných výtvarníků) a 8 stran zobrazujících jednotlivé výseky z díla se 40 popisky.. Dostupné online.
  • Maroldovo panorama Bitva u Lipan : Propagační spisek pro informaci dárců. Praha : Výbor pro postavení Maroldova panoramatu, 1932. Drobná publikace seznamuje s historií vzniku obrazu a stavby budovy, v níž je panoráma umístěno. Text doplňuje fotografie železné kostry budovy a reprodukce obrazu. Součástí publikace je i krátký příspěvek Alfonse Muchy, v němž malíř vzpomíná na Luďka Marolda z doby svých studentských let.. Dostupné online.
  • MUCHA, Jiří. Alfons Mucha. Praha: Mladá fronta, 1982, str. 51, 68, 88–9, 116–7, 126, 199, 267, 283
  • ŠLECHTOVÁ, Alena; LEVORA, Josef. Členové České akademie věd a umění 1890–1952. 2. vyd. Praha : Academia, 2004. 443 s. ISBN 80-200-1066-1. S. 196.

Referencie
  1. Matriční záznam o narození a křtu
  2. Matriční záznam o úmrtí a pohřbu
  3. Soupis pražských obyvatel, Marold Ludvík, 1865)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luděk Marold na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.