Mikoláš Aleš

Busta Mikoláša Aleša na Vyšehradskom cintoríne je dielom Bohumila Kafku z roku 1902

Otcom Mikoláša Aleša bol František Aleš, pisár a neskôr mestský tajomník, člen významnej a zámožnej Mirotickej rodiny, matkou Veronika Alšová, rodená Famfulová. Kvôli finančným problémom sa celá rodina niekoľkokrát presťahovala. V roku 1856 najprv do Písku a potom do Prahy. Ani tam sa však nepodarilo situáciu zlepšiť a tak sa rodina vo februári 1859 vrátila späť do Mirotic.

Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862, podobne ako jeho dvaja bratia František a Jan, nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie.

Po tom, ako predčasne zomreli obaja jeho bratia (1865 František, 1867 Jan), zomrela v roku 1869 aj jeho matka. Otec sa v roku 1874 znovu oženil, ale v tom istom roku aj zomrel, takže Mikoláš zostal ako dvadsaťdva ročný celkom sám.

V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyeru Národního divadla. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 1880–1881 pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národní divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913.

Mikoláš Aleš bol uznávaný už počas svojho života, aj keď skôr len ako kresliar a dekoratér, jeho olejomaľba bola docenená až neskôr, v 20. storočí. Na Národopisnej výstave v roku 1895 bolo vystavených mnoho jeho sgrafít. V roku 1896 vydal spolok Mánes prvú samostatnú publikáciu o jeho diele a k šesťdesiatym narodeninám ho vymenovali za pražského mešťana a dostal titul inšpektor kreslenia na meštianskych školách a radca v umeleckých dielach.

• cykly obrazov Smysly (1876), Živly (1881), Praha (1882), Život starých Slovanů (1891)
• ďalšie obrazy:
  • olejomaľba „Setkání Jiřího z Poděbrad s Matyášem Korvínem“ (1878)
  • akvarel „Svatý Václav“ (1913)
• fresky a sgrafitá na priečelí mnohých domov v Prahe (napr. Rottov dom)
• návrhy fresiek a sgrafít na 15 fasádach domov v Plzni
  • fasády domov v Nerudovej ul. č. 2, 4, 6, 8 a 10
  • cyklus Sběr léčivých bylin na dome s lekárňou na nám. Republiky č. 27
  • dom U Červeného srdce na nám. Republiky č. 36 z roku 1894
  • cyklus Řemesla na dome v Sedláčkovej ul. č. 31
  • fasáda Cingrošovho domu v Bezručovej ul. č. 31
  • cyklus Sv. Jiří na Štechovej vile v Dvořákovej ul. č. 1
  • fasády domov v Továrnej ul. č. 6 a 8
  • výzdoba domu v Purkyňovej ul. č. 35 a domu na rohu Petákovej a Jegellonskej ulice
• výzdoba chrámu Narodenia Panny Márie na námestí Slobody vo Vodňanoch
• spoločne s Františkom Ženíškom cyklus obrazov „Vlast“ pre Národní Divadlo (1877 - 1881, 14 lunet, 4 nástenné a 3 stropné polia vo foyeri.)
• knižné ilustrácie diel Františka Ladislava Čelakovského, Aloisa Jiráska a Jakuba Arbesa (české ľudové piesne, "Špalíček pohádek, pověstí a přísloví", …)
• kresby pre časopisy Květy, Zlatá Praha a Šotek

• Alešovo dielo v českej virtuálnej galérii (artchiv.cz)
• Text o Mikolášovi Alešovi na stránkach Josefa Žáka
• Sgrafitá Mikoláša Aleša v Plzni

• 
  Obraz „Jan Žižka“ je jedným z najznámejších diel Mikoláša Aleša
• 
  Rottov dom v Prahe s výzdobou od M. Aleša
• 
  Sgrafito na dome v Nerudovej ul. č. 10 v Plzni

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikoláš Aleš