Louise de Vilmorin

Obec Antony - rodný dom Louise de Vilmorin

Narodila sa v rodinnom zámku vo Verrières-le-Buisson patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - botanikov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci Antony v rodinnom dome.

V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku 1923 zasnúbila so spisovateľom Antoine de Saint-Exupérym, ale vydala sa v roku 1925 za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v USA. Rozviedla sa v 1938 v Las Vegas. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna.

Kaštieľ Budmerice, v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku 1939 do 1942 a napísala tam román „Le Lit à la colonne.“

Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku 1938 za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli Budmerice na Slovensku. Napísala tu román „Le Lit à la colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)[1]. Kniha bola publikovaná v roku 1941. Manželstvo skončilo rozvodom v roku 1943 kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote.

Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od 1950

Na začiatku roku 1942 sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha (1901 – 1964) a neskôr vyslanca Spojeného kráľovstva Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od 1943 do roku 1947, kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku 1942 na území Francúzska ako spojka medzi vládou Spojeného kráľovstva a francúzskym hnutím odporu. V roku 1944 mu bol udelený titul ambasadora.

Od roku 1950, po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri André Malrauxovi, láske z ranej mladosti, v zámku vo Verrières-le-Buisson[2]. Od roku 1950 v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu.

Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku 1934 s podporou André Malrauxa. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stal sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym.

Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda slepých) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický rým, (ktoré písala ako "olorime") a palindrómy. Týchto vytvorila veľké množstvo.

Skladateľ Francis Poulenc ju kládol na rovnakú úroveň s Paulom Éluardom a Maxom Jacobom. Nachádzal v jej básňach „druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov.

V roku 1955 jej bola udelená cena Grand prix littéraire de Monaco (1955).

V roku 1956 bola členkou poroty prehliadky filmov Medzinárodný filmový festival Cannes 1956.

Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à la colonnes“, „Les Amants“ (1957), „La Française et l'Amour“ (1960) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ (1961) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ (1963) od Georgesa Folgoasa.

Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“[3]. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.)

• Le Lit à colonnes , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci Jean Marais a Fernand Ledoux
• Madame de... (1953), film, réžia Max Ophuls, herci Danielle Darrieuxová, Charles Boyer a Vittorio De Sica
• Julietta (1953), film od Marc Allégret, herec Jean Marais a Dany Robin
• La Lettre dans un taxi (1962), film od Louise de Vilmorin a François Chatel
• Amélie ou le Temps d'aimer (1961) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin
• Teuf-teuf (1963) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louise de Vilmorin

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louise de Vilmorin na francúzskej Wikipédii.

• Životopis(po anglicky)
• Biografia - krátka(po francúzsky)
• Televízny medailón(po francúzsky)
• Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin(po francúzsky)

Literárny portál Francúzsky portál