Losí test

Vo Švédsku sa tento test používa už celé desaťročia. Najčastejšou prekážkou tu býva los mokraďový. Kolízia s týmto párnokopytníkom má pre posádku automobilu vo väčšine prípadov tragické následky.

Názov testu je tak odvodený práve od losa európskeho. V USA je losí test nazývaný elk test (sl. wapiti test) podľa jeleňa wapiti.

Držiteľom rekordu v kategórií osobných automobilov je Citroën Xantia Activa V6 [1] s rýchlosťou 85 km/h.

Aj dnes sa stane, že losím testom niektoré automobily neprejdú, napr. Citroën Nemo,[2] Renault Kangoo,[3] Toyota Hilux[4] a ďalšie. Zaujímavosťou môže byť, že Trabant, ktorý je oveľa starší a často tiež zosmiešňovaný automobil, týmto testom prešiel.[5]

Skúška sa vykonáva na suchej vozovke. Dopravné kužeľe sú postavené podľa obrázku a nahradzujú prekážku. Vozidlo sa vyhýba prekážke plne zaťažené. Vozidlo sa rozbehne proti kuželom, prudko sa im vyhne a vracia sa do svojho pruhu. Skúška sa opakuje vo vyššej rýchlosti. Rýchlosť sa zvyšuje dovtedy, pokým automobil nezhodí krajné kužeľe. To sa obvykle stane pri rýchlosti 80 až 100 km/h.

• Deformačná zóna

• Kamióny zvládnou losí test
• Losí test je švédsky vynález, preslávili ho však Nemci

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Losí test na českej Wikipédii.