Deformačná zóna

Deformačná zóna automobilu je štrukturálny prvok navrhnutý tak, aby absorboval energiu pri nehode kontrolovanou deformáciou. Táto energia je oveľa vyššia ako je zvyčajne uznávaná. Závažnosť kolízie s tyčou alebo stromom v rýchlosti 60 km/h je podobná pádu z 10 metrovej výšky na tvrdý povrch.[1] Zvyčajne sú deformačné zóny umiestnené v prednej časti vozidla, kvôli zmierneniu vplyvu čelnej zrážky, hoci môžu byť aj v iných častiach vozidla.

Crash test ukazuje, ako deformačná zóna pohlcuje energiu nárazu.
Prierez ukazuje odlišnú silu kovu automobilu Saab 9000. Bezpečnostná sekcia je zo silnejšieho kovu (červená) v porovnaní s deformačnými zónami (žltá).

Prvý príklad konceptu deformačnej zóny použil inžinier automobilky Mercedes-Benz, Béla Barényi v roku 1959 na automobile Mercedes-Benz W111.[2] Táto inovácia bola prvýkrát patentovaná automobilkou Mercedes-Benz začiatkom roku 1950. Patent 854157, udelený v roku 1952 opisuje rozhodujúci prvok pasívnej bezpečnosti. Barényi rozdelil karosériu do troch sekcií: tuhý nedeformovateľný priestor pre cestujúcich a deformačné zóny vpredu a vzadu. Sú navrhnuté tak aby absorbovali energiu nárazu (kinetickú energiu) deformácie pri kolízii.[3]

Referencie
  1. http://www.atse.org.au/uploads/McLean%20J.pdf
  2. motoring.independent.co.uk
  3. http://www.howstuffworks.com/framed.htm?parent=crumple-zone.htm&url=http://www.dpma.de/ponline/erfindergalerie/e_bio_barenyi.html

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.