London Bridge

Rímsky most na modele Londonia v Múzeu Londýna

Starý most na prospekte z roku 1710. Pamätník Veľkého požiaru Londýna - vysoký stĺp v pozadí

Nový most v 90. rokoch 19. storočia

Rekonštruovaný London Bridge pri Lake Havasu City v Arizone

Most sa nachádza na súčasnom mieste alebo v blízkosti viac ako 2000 rokov. Prvý most cez Temžu v oblasti Londýna postavili Rimania asi v roku 46 nášho letopočtu a bol drevený. Most bol postavený tam, kde bolo možné premostiť rieku a zároveň kde bola rieka dostatočne hlboká pre plavbu loďou z mora. Potom, čo Rimania opustili Anglicko, bol most pravdepodobne niekoľkokrát opravovaný. V roku 1013 bol most spálený na príkaz kráľa Ethelreda II., ktorý tak chcel rozdeliť útočiace dánske vojsko Svein Haraldsona. Obnovený most bol zničený počas búrok v roku 1091 a v roku 1136 požiarom.

Peter de Colechurch, správca mosta, sľúbil po jeho zničení požiarom roku 1136 nahradiť pôvodný drevený most mostom kamenným. Pre jeho výstavbu bola vypísaná špeciálna nová daň. Stavba sa začala roku 1176 za vlády Henricha II. pod vedením Colechurcha. Stavba trvala 33 rokov a bola dokončená roku 1209, štyri roky po Colechurchovej smrti, za vlády Jána I. Bezzemka.

Kráľ Ján povolil na moste postaviť domy a tak sa tu objavili obytné domy, obchody a v strede mosta dokonca aj kaplnka. Na obrazoch z tej doby je možné vidieť most preplnený až sedemposchodovými stavbami. Počet obyvateľov na moste bol tak veľký, že až do 18. storočia patrili do osobitnej štvrti City.

Konštrukcia stredovekého mosta bola tvorená 19 malými oblúkmi a padacím mostom s bránou na každom konci. Malý priestor v oblúkoch pôsobil ako priehrada na Temži a zadržiaval asi 80% prietoku, čo zvyšovalo pravdepodobnosť zamŕzania rieky v zimnom období. Navyše v dvoch severných oblúkoch boli inštalované vodné kolesá pre pohon vodných púmp a pod dvomi južnými pre pohon obilných mlynov.

Severná brána mosta bola v roku 1577 nahradená stavbou Nonesuch House. Na južnej bráne bolo možno vidieť hlavy popravených väzňov napichnutých na kopije. Túto tradíciu ukončil až v roku 1660 kráľ Karol II.

Budovy na moste zvyšovali riziko požiaru a záťaž mostných pilierov. V rokoch 1212 a 1213 požiare zničili stavby na oboch koncoch mosta a spôsobili smrť asi 3000 ľudí. Ďalší veľký požiar v roku 1633 zničil asi jednu tretinu severnej časti mosta, aj keď táto udalosť možno ochránila budovy na moste pred Veľkým požiarom Londýna. Okolo roku 1722 bola prevádzka na moste tak veľká, že starosta City vydal nariadenie tohto znenia – Všetky vozy, koče a iné vozidlá vychádzajúce zo Southwarku do City musia ísť po západnej strane mosta a vozidlá vychádzajúce z City musia ísť po východnej strane mosta. Toto nariadenie je pravdepodobne základom ľavostrannej prevádzky v Spojenom kráľovstve. V období rokov 1758 až 1762 boli domy z mosta a dva stredné oblúky zbúrané. Dva stredné oblúky boli nahradené jedným širším, aby boli vylepšené podmienky pre lodnú dopravu.

Na konci 18. storočia bolo jasné, že 600 rokov starý most musí byť nahradený novým. Pôvodný most bol úzky, vetchý a nebezpečný pre riečnu dopravu. V roku 1799 sa konalo výberové konanie, v ktorom vzbudil veľkú pozornosť návrh Thomasa Telforda – návrh na stavbu mosta s jedným, asi 180 m dlhým oblúkom. Revolučnosť návrhu upútala pozornosť, ale pre neistotu o uskutočniteľnosti stavby a veľkom nároku na odkúpenie potrebných pozemkov tento plán nebol realizovaný.

Most bol nahradený elegantnou stavbou s piatimi kamennými oblúkmi, navrhnutou Johnom Renniem. Nový most bol postavený 30 m na západ od pôvodného stanovišťa a náklady na jeho výstavbu dosiahli 2 miliónov libier. Stavba sa začala roku 1824 a dokončená roku 1831. Starý most bol v čase výstavby nového mosta ďalej používaný.

Materiálom použitým na stavbu bol dartmoorsky kameň, dĺžka mosta bola 283 m a jeho šírka 15 m. Slávnostné otvorenie mosta sa konalo 1. augusta 1831 za účasti kráľa Viliama IV. a jeho manželky Adelaide.

V rokoch 1902 až 1904 bol z dôvodu nárastu dopravy most rozšírený z pôvodných 15 m na 20 m. Ukázalo sa, že zvýšenú záťaž nie sú schopné uniesť základy mostných pilierov. Bolo zistené, že sa most každých 8 rokov zaborí asi o 2,5 m. V roku 1924 bola východná strana mosta asi o 8 m nižšie, než jeho západná strana. Bolo zrejmé, že most musí byť nahradený novou konštrukciou.

18. apríla 1968 bol most predaný Američanovi Robertovi P. McCullochovi za takmer 2,5 milióna dolárov. Most bol rozobraný a znovu postavený pri Lake Havasu City v Arizone. Na jeho stavbu bola použitá len časť kameňov z London Bridge. Zvyšná časť bola odvezená do lomu v Dartmoore.

Súčasný most bol postavený Johnom Mowlemom v rokoch 1967 až 1972 a slávnostne otvorený kráľovnou Alžbetou II. 17. marca 1973. Ide o nevýraznú stavbu dlhú 283 m tvorenú tromi oblúky z predpätého betónu, ktoré boli čiastočne financované z predaja predchádzajúceho mosta. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 4 milióny libier a boli hradené Bridge House Estates. Súčasná konštrukcia bola postavená na rovnakom mieste, kde stál pôvodný Rennieho most.

Roku 1984 narazila do London Bridge vojnová loď HMS Jupiter. Výsledkom bolo vážne poškodenie lode i mosta.

Na oslavu Dňa vojnových vyslúžilcov v roku 2004 boli londýnske mosty, ako súčasť večerného preletu vojnových lietadiel nad Temžou, vyzdobené červenými svetlami. Vzhľadom na to, že toto osvetlenie oživilo inak nevýrazný vzhľad London Bridge, boli svetlá na moste, na rozdiel od ostatných mostov, ponechané pre jeho nočné osvetlenie.

• London Bridge v databáze Structurae
• London Bridge (1831) v databáze Structurae
• Stránky Southwark Council s informáciami o London Bridge
• Knowledge of London - história London Bridge

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku London Bridge na českej Wikipédii.