Benjamin Franklin

Narodil sa v Bostone, významnom prístave Nového Anglicka. Jeho otec Josiah Franklin bol výrobcom mydla a sviečok. Jeho matkou bola Abiah Folgerová. Bol v poradí 15. dieťaťom z celkového počtu 17 detí, ktoré Josiah Franklin splodil (v dvoch manželstvách). Vyučil sa u svojho staršieho brata za tlačiara, pričom toto remeslo aj aktívne celé roky vykonával. Pomerne skoro však odišiel z rodného Bostonu najskôr do Philadelphie (štát Pensylvánia) a koncom roku 1724 do hlavného mesta materskej krajiny, do Londýna. V Londýne sa zdokonaľoval v remesla kníhtlačiara a zároveň sa vzdelával. Späť do Ameriky sa vrátil v roku 1727 a usadil sa vo Philadelphii, kde v roku 1729 začal vydávať veľmi populárne noviny Pennsylvania Gazette.

V roku 1730 sa oženil s Deborah Readovou. Išlo o manželstvo uzavreté len na základe zvykového práva (angl.: common law), a nie cirkevný sobáš, pretože Deborah už bola oficiálne vydatá za istého Johna Rodgersa, ktorý kvôli dlhom utiekol z kolónií na ostrov Barbados, a nebolo možné ho vyhľadať pre potreby rozvodu. Ešte pred sobášom splodil Franklin nemanželského syna s neznámou ženou a s manželkou Deborah ďalšie dve deti: syna Francisa Folgera, ktorý vo veku štyroch rokov zomrel na ovčie kiahne, a dcéru Sarah (familiárne prezývanú Sally). Manželstvo bolo šťastné, hoci Deborah Readová sa intelektuálne manželovi nemohla vyrovnať.

V roku 1731 založil vo Philadelphii verejnú knižnicu (Library Company in Philadelphia), ktorá mala na začiatku 50 pravidelne platiacich členov. V tom istom roku vstúpil aj do miestnej slobodomurárskej lóže Sv. Jána (St John's Lodge) a neskôr sa stal jej veľmajstrom. V roku 1749 sa stal veľmajstrom všetkých lóží v Pensylvánii. V roku 1734 publikoval vo vlastnej tlačiarni The Constitutions of the Free-Masons, prvé pravidlá slobodomurárov v amerických kolóniách. Do slobodomurárskych aktivít sa zapájal aj počas pobytu v Paríži.

Od roku 1736 sa stal aj úradníkom v pennsylvánskom sneme, čím prišiel do kontaktu s domácou politikou. Vďaka jeho dobrému menu a záujmu o veci verejné sa v roku 1737 stal aj hlavným poštmajstrom (angl.: postmaster general) pre mesto Philadelphia, a od roku 1753 zastával tento post dokonca pre všetky severoamerické kolónie. V roku 1775 sa stal prvým ministrom pôšt spojených kolónií.

Vo svojej tlačiarni vydával rôzne knihy, právne dokumenty, vyhlášky a letáky pre celú kolóniu Pennsylvania. Do polovice 30-tych rokov sa stal oficiálnym tlačiarom aj pre kolónie Delaware, New Jersey, Maryland a New York. Od roku 1732 vydával almanach s názvom Poor Richard's Almanack. Mal podobu kalendára doplneného o príslovia, porekadlá a novinky zo svetovej i domácej politiky. Kalendár vydával do roku 1757 a bol veľmi populárnym – v 30-tych rokoch vychádzal v náklade 10 000 exemplárov.[1] Najmä z jeho predaja získal Franklin veľký finančný profit, čo mu umožnilo, aby sa v roku 1748 sa vzdal aktívnej činnosti v tlačiarni a vedenie svojho podniku prenechal škótskemu kníhtlačiarovi Davidovi Hallovi, ktorý pôsobil v Londýne. Do konca života sa Franklin venoval už len vedeckému bádaniu, politike a diplomacii.

Dňa 4. júla 1776 Kongres spojených kolónií prijal Deklaráciu nezávislosti, ktorou bola vyhlásená nezávislosť USA od Veľkej Británie. Benjamin Franklin bol spoluautorom textu.

V rokoch 1779 - 1785 pôsobil ako prvý americký vyslanec vo Francúzsku (nahradil ho Thomas Jefferson). Jedným z jeho najväčších diplomatických úspechov v Paríži bolo v roku 1783 dosiahnutie mierovej zmluvy s Veľkou Britániou, čím bola v podstate ukončená vojna o nezávislosť USA.

Po návrate do USA bol v roku 1785 jednohlasne zvolený za šiesteho prezidenta výkonného snemu štátu Pensylvánia, čo bol v podstate úrad guvernéra. V tejto pozícii sa udržal viac ako tri roky, teda počas troch funkčných období po sebe.

Známym sa stal aj vďaka pokusom s elektrinou. Do búrkového mračna vypustil šarkana a objavil, že blesk je istá forma elektriny. Vynašiel tiež bleskozvod. Ako prvý opísal kladný a záporný elektrický náboj.

Jeho portrét je na 100 dolárovej bankovke.

Mélanges de morale, d'économie et de politique

• DULL, Jonathan R.: Benjamin Franklin and the American Revolution. Lincoln : University of Nebrasca Press, 2010. 172 s. ISBN 978-0-8032-3033-0
• LASKA, Vera: Dvě lásky Benjamina Franklina – ženy a diplomacie. Praha : Grafoprint-Neubert, 1994. 204 s. ISBN 80-85785-26-9
• PARTON, James: Life and Times of Benjamin Franklin. New York : Mason Brother, 1864. 2 zväzky. [reprint: New York 1971]
• POLIŠENSKÝ, Josef: Benjamin Franklin a první americká revoluce. Praha : Orbis, 1956. 41 s.
• SÓS, Endre: Spoutané blesky. Praha : Mladá fronta, 1972. 328 s. + 20 s. obrazových príloh [- ide o beletristické spracovanie biografie B. Franklina]

1. GAUSTAD, Edwin S.: Benjamin Franklin. New York : Oxford University Press USA, 2006, s. 28.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Benjamin Franklin
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benjamin Franklin

• Benjamin Franklin v Literary Encyclopedia
• Benjamin Franklin na converter.cz
• Benjamin Franklin na spisovatele.cz