Litovské kráľovstvo (1918)

Litovské kráľovstvo (lit. Lietuvos Karalystė) je označenie pre dve krátke historické obdobia, kedy bolo na území dnešnej Litvy kráľovstvo.

Litovské kráľovstvo
Lietuvos Karalystė
←  1918 – 1918  →

vlajka
Geografia
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
11. júl 1918
Zánik
2. november 1918
Predchádzajúce štáty:
Ober Ost
 Nástupnícke štáty:
Litovská sovietska republika

1918

Tretie a najkratšie obdobie Litvy ako kráľovstva nastalo v roku 1918. Od začiatku prvej svetovej vojny sa územie Litvy stalo rusko-nemeckým bojiskom. Nemci prenikli z Pruska na jeseň roku 1915 a celú Litvu obsadili. Litva bola administratívne zaradená do skupiny Ober Ost (Horný východ). Podľa plánov nemeckého velenia sa mala spolu s ostatnými krajinami tzv. Mitteleuropy stať bábkovým nemeckým štátom. Nemecko prišlo s niekoľkými návrhmi na pripojenie Litvy k svojmu územiu, napríklad formou personálnej únie s Nemeckým cisárstvom resp. Pruským kráľovstvom, ale Litovčania tieto návrhy zásadne odmietali. A tak 16. februára 1918 vyhlásila Litovská rada (Lietuvos taryba) obnovenie nezávislosti Litvy s hlavným mestom Vilnius. Ako najlepší prostriedok na ubránenie novovzniknutej nezávislosti sa rada rozhodla k obnoveniu domácej monarchie.

Kandidáti na trón

Keďže akákoľvek forma personálnej únie Litvy s Pruskom nebola v záujme Litovcov, ktorí hodlali uhájiť novú nezávislosť, odmietali tiež aby sa novým panovníkom stal najmladší syn cisára Viliama II. princ Joachim.

Okrem samotných Litovčanov sa možno expanzia protestantského Pruska v katolíckej Litve nepáčila katolíckemu Bavorsku a Sasku. Sasko navyše navrhovalo ako kandidáta na trón princa Fridricha Kristiána, druhorodeného syna saského kráľa Fridricha Augusta III., Predovšetkým vďaka historickým väzbám na poľsko-litovský štát (traja z jeho predkov boli litovskými veľkokniežaťami a poľskými kráľmi).

Nakoniec 4. júna 1918 ponúkla litovská rada trón Viliamovi Württemberskému, vojvodovi z Urachu. Vo výbere hrala úlohu katolícka viera, úspešná vojenská kariéra a tiež aj to, že jeho manželka bola potomkom dvoch litovských veľkokniežat, zvolených v 18. storočí (rovnako ako princ Fridrich Kristián). Viliam ponuku prijal a 11. júla 1918 bol zvolený kráľom pod menom Mindaugas II.. Nemecko toto rozhodnutie neakceptovalo, a kráľovi Mindaugasovi preto bolo znemožnené do Litvy vôbec prísť. Mindaugas sa však ihneď začal učiť litovsky a dostal list od pápeža Benedikta XV., ktorý vítal jeho výber ako kráľa Litvy a zablahoželal mu.[1]

Vyhlásenie republiky

Keď však na sklonku roka 1918 bolo zrejmé, že nielenže Nemecko prehrá vojnu, ale tiež že v kurze sa vplyvom Francúzska a Spojených štátov ocitnú republiky, snažila sa Litovská rada rýchlo sa zbaviť všetkých svojich väzieb na Nemecko a tiež na monarchistickú vládu, a tak kráľ Mindaugas II. do Litvy nikdy neprišiel. 2. novembra 1918 vzala litovská rada formálne späť svoju ponuku trónu a navrhla novú dočasnú ústavu, ktorá nechala rozhodnutie medzi monarchiou a republikou na ústavnom zhromaždení. Ústavodarné zhromaždenie však už sa myšlienkou monarchie vôbec nezaoberalo a rovno prijalo novú ústavu Litvy ako republiky.[2]

Referencie
  1. Článok Litovskej kráľovstvo na Promonarchii.cz
  2. Litva - stručná história štátov - Halina Beresnevičiūte-Nosálová, Nakladatelství Lidové noviny, edícia: Dejiny štátov, 2006, ISBN 80-7277-300-3
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.