Linka B (pražské metro)

Linka B je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka B je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,7 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.

Linka B
Farba na mape Žltá
Rok otvorenia linky 1979
Typ linky Podzemná
Súpravy Súpravy 81-71M
Počet staníc 24
Dĺžka (v km) 25,704 km
Depá Depo Zličín
Počet cestujúcich
za hodinu		 21 000 (v špičke)
10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
 A. Linka A
 B. Linka B
 C. Linka C
 D. Linka D (plánovaná)
Stanica Anděl.
Stanica Rajská záhrada. Koľaje sa nachádzajú na dvoch podlažiach.
Stanica Národní třída
Invalidovna

Dejiny

Výstavba na trase B sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou C. Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek Florenc – Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice – Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.

Budúci rozvoj

V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky D, by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.

Architektúra staníc

Interiéry

Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky B nie je také nákladné ako na linke A alebo C. Hlavným zľučujúcim prvkom na linke B sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.

Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke A a mramoru na linke C, je linka B obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.

Premávajúce súpravy a depo

Na linke B premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.

Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

Stanice

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.