Liberálna strana (Maďarsko)

Liberálna strana (maď. Szabadelvű Párt) bola maďarská politická strana v Uhorsku v období dualizmu. Počas svojej existencie vyhrala všetky voľby okrem roku 1905 a v krajine vládla asi 30 rokov. Jej pokles vyústil do vážnej vnútropolitickej krízy, ktorá trvala rok a pol, a následne strana zanikla.

Liberálna strana
Základné informácie
Založenie1. marec 1875
Rozpustenie11. apríl 1906
PredsedaKálmán Tisza
Stephen Gorove
Gustav Vizsolyi
Frigyes Podmaniczky
Najviac poslancov333 (1875)
IdeológieKlasický liberalizmus
Politický portál
Kálmán Tisza, prvý predseda strany
István Gorove, druhý predseda strany
Frigyes Podmaniczky bol posledným predsedom strany

História

Začiatky

Strana vznikla vo februári 1875 zlúčením Deák Párt na čele s Ferencom Deákom a Balközép Párt na čele s Kolomanom Tiszom. Prvým predsedom tejto strany sa stal Koloman Tisza.

Vládnuca strana

Ako víťazná strana volieb v roku 1875 (kde strana získala 80,43% kresiel a 333 kresiel zo 414) mohla strana zostaviť svoju prvú vládu pod vedením Bélu Wenckheima, ktorá však nemala dlhé trvanie a v októbri toho roku rezignovala. Namiesto toho vtedajší predseda strany Kálmán Tisza zostavil vlastnú vládu, ktorá bola odvtedy najúspešnejšou svojho druhu; víťazom štyroch po sebe nasledujúcich volieb, bola pri moci bez prerušenia od roku 1875 do roku 1890. Keď bol Tisza vymenovaný, na jeho miesto nastúpil István Gorove ako predseda strany. Na jednej strane bol Tisza mužom kompromisov, na druhej strane však vyžadoval od svojich straníckych súdruhov železnú disciplínu a chcel vedieť všetko a všetkých, nad ktorými mal kontrolu.

V roku 1876 prebehla komplexná administratívna reorganizácia historického Uhorska; počas župného vyrovnania v roku 1876 bolo celé územie krajiny reorganizované do 65 žúp, čím boli zrušené všetky predchádzajúce (kraje, stolice, okresy atď.) administratívne jednotky, formy a zvyky, čím sa súčasne zjednotili. Administratívna reforma vzbudila hnev sedmohradských Sasov zrušením jeho hraníc (prakticky zrušením jeho územnej a kultúrnej autonómie) a spustila ich vlastné politické hnutie, ktoré vyvrcholilo sformovaním Saskej ľudovej strany.

V roku 1880, v zápale ďalších debát o administratívnych reformách, odstúpil aj Béla Grünwald, jeden z najuznávanejších právnikov Liberálnej strany, a pridal sa k umiernenej opozícii.

Vo voľbách v roku 1881 sa vládnuca strana ešte viac oslabila, aj keď tentoraz stratila iba štyri kreslá, čím naďalej tvorila absolútnu väčšinu (56,90%) v uhorskom sneme.

V súvislosti s Tiszaeszlárovým sporom strana odsúdila antisemitské obvinenia a vláda tiež použila na potlačenie nálady armádu. V dôsledku súdneho sporu sa k Národnej antisemitskej strane, ktorá vznikla koncom roku 1883, pripojili niektoré liberálne strany v parlamente i mimo neho, rovnako ako ďalšie strany.

Vo voľbách v roku 1884 strana získala o jedno kreslo menej ako v minulých voľbách, nadpolovičná väčšina (56,52%) však zostala.

V 90. rokoch 19. storočia sa začala odluka cirkvi od štátu. Bol zavedený občiansky sobáš, právne uznanie izraelského náboženstva, posilnenie a legalizácia slobodného náboženstva a mnoho ďalších náboženských reforiem. Opatrenia vyvolali vážne protesty medzi maďarskou katolíckou cirkvou a hlboko veriacimi politikmi a ľuďmi, vrátane Katolíckej ľudovej strany, ktorá vznikla na podnet Ottokára Prohászku koncom roku 1894, a niektorí poslanci na protest vystúpili z liberálnej strany.

V roku 1889 bol Frederick Podmaniczky zvolený za predsedu Liberálnej strany, ktorú zastával až do zániku svojej strany.

Výsledky parlamentných volieb

Voľby Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
1875 333 80,43% vo vláde
1878 239 58% vo vláde
1881 235 57% vo vláde
1884 234 56,52% vo vláde
1887 263 63% vo vláde
1892 243 58,84% vo vláde
1896 290 70,21% vo vláde
1901 277 67,07% vo vláde
1905 159 38,5% opozícia

Zdroje

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.