Belo Grünwald
Belo Grünwald - Grünwald de Bártfa (maď. Grünwald Béla; * 1. december 1839, Svätý Anton – † 4. máj 1891, Courbevoie, Francúzsko) bol uhorský politik, publicista a župný hodnostár. Jeden z hlavných teoretikov pomaďarčenia Slovákov ako národa (maďarizácia).
| Belo Grünwald | |||
| uhorský politik, publicista a župný hodnostár | |||
 | |||
| Narodenie | 1. december 1839 Svätý Anton, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 4. máj 1891 (51 rokov) Courbevoie, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Rodina
Pochádzal z dobre situovanej rodiny žijúcej najmä v Banskej Bystrici.
- Otec Augustín Grünwald de Bártfa bol nemecký štátny príslušník spriaznený s Coburgovcami.
- Matka Johana rod. Májovská mala poľských predkov.
Životopis
Študoval právo na univerzitách v Pešti a vo Viedni, absolvoval študijný pobyt na univerzitách v Belgicku, Paríži, Heidelbergu, Berlíne. Roku 1863 získal advokátsky diplom, 1888 člen korešpondent Maďarskej akadémie vied. V roku 1861 – 1863 advokátsky koncipient, od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici, 1867 hlavný stoličný notár, 1871 podžupan Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. V roku 1873 založil a začal vydávať časopis Svornosť.
V rokoch 1874 vláda zakázala posledné tri slovenské (patronálne) gymnáziá (v Revúcej, v Kláštor pod Znievom a v Martine) a 9 septembra 1875 bola rozpustená Matica slovenská, pre podozrenie zo šírenia panslavizmu. Vláda zhabala Matici všetok majetok a neskôr ho odovzdala vzdelávaciemu spolku, ktorý založil práve Grünwald. Reštriktívny výklad zákonov určený na presadzovanie maďarskej národnej politiky nazval Grünwald ako Grünwaldizmus. Bol názoru, že najmä Slováci potrebujú nad sebou silnú ruku.
V roku 1876 jeho časopis Svornosť začal v slovenskej sekcii popularizovať maďarizáciu.
Od roku 1878 bol poslanec uhorského snemu za volebný okres Banská Bystrica, potom Sliač. Predstaviteľ triednych a nacionálnych záujmov maďarských vládnucich kruhov. V slovenskej histórii stelesňoval protislovenskú politiku, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní jeden z hlavných teoretikov pomaďarčenia Slovákov ako národa (maďarizácia).
20 novembra 1883 založil a ďalej podporoval Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (maď. Felvidéki/Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület, FEMKE), ktorý mal sídlo v Nitre a prevzal majetok Matice.
Spáchal samovraždu zastrelením v Courbevoie (severozápadné predmestie Paríža) na brehoch Seiny. Pochovaný je na cintoríne Montmartre. Oznam o tom, že spáchal samovraždu poslal predtým ministrovi školstva Albertovi Apponyimu, ktorého zákonmi z roku 1907 maďarizácia vyvrcholila.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Svätý Antol; pokrstený ako Adalbertus Franciscus Josephus Gründvald