Levočská vysočina
Levočská vysočina je geomorfologický podcelok Levočských vrchov. Najvyšším bodom je Čierna hora s výškou 1 289 m n. m.
Levočská vysočina | |||
geomorfologický podcelok | |||
Pohľad na Zámčisko | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský | ||
Okresy | Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Sabinov | ||
Nadradená jednotka |
Levočské vrchy | ||
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Levočská vrchovina Levočské planiny Šarišské podolie Jakubianska brázda | ||
Súradnice | 49°11′13″S 20°39′14″V | ||
Najvyšší bod | Čierna hora | ||
- výška | 1 289 m n. m. | ||
Najnižší bod | východný okraj územia | ||
- výška | cca 500 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Podcelok zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria. Na severozápade, severe a juhu pokračujú Levočské vrchy podcelkami Levočská vrchovina a Levočské planiny. Východným a severovýchodným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie s podcelkami Šarišské podolie a Jakubianska brázda.[1]
Vybrané vrcholy
- Čierna hora (1 289 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
- Siminy (1 287,2 m)
- Ihla (1 282,6 m)
- Repisko (1 250,8 m)
- Zámčisko (1 236,4 m)
Turizmus
Do roku 2011 bol v Levočských vrchoch Vojenský výcvikový priestor, preto bol pohyb ľudí v takmer celom pohorí značne obmedzený. Po jeho zrušení sa začala postupná obnova turistických trás a zaujímavých miest v priestore zaniknutých obcí, ktoré boli sprístupnené verejnosti. Zo Starej Ľubovne vedie
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-16]. Dostupné online.