Levársky potok

Oficiálne vzniká sútokom dvoch zdrojníc uprostred trávnato-stromovej, mierne močaristej oblasti severovýchodne od Malých Levár, v Záhorskej nížine, v podcelku Borská nížina, v časti Záhorské pláňavy, vo výške 151 m n. m.

Prvá zdrojnica predstavuje prirodzený vodný tok dlhý 266 metrov. Pramení na hranici spomínanej trávnatej oblasti s ornou pôdou v nadmorskej výške 152 m n. m., neďaleko miestneho cintorína vo Veľkých Levároch. Najprv tečie západoseverozápadným smerom, vteká do dorasteného listnatého lesa, opúšťa ho a tesne pred sútokom s druhým zdrojom sa stáča na juhozápad.

Druhá zdrojnica predstavuje umelý vodný tok dlhý 203 metrov. Vzniká v poľnohospodársky obrábanom poli, vo výške 153 m n. m., vedľa pestovateľských skleníkov. Tok je po celej dĺžke rovná úsečka tečúca skoro južným smerom, v trávnatom koryte so stromami.

Potok po sútoku zdrojníc pokračuje juhozápadným smerom v stále rovnakom močiari, v listnatom lese a po chvíli sa stočí v pravom uhle na severozápad. V tomto úseku už sa Stromy nenachádzajú. Tok sa obracia na západ, opäť sa začína v koryte vyskytovať drevinový porast a priberá sprava svoj prvý, umelý prítok. Následne prijíma kanál aj zľava a podteká miestnu účelovú komunikáciu. Pomaly sa obracia na juh, míňa z oboch strán niekoľko malých listnatých lesov a tečie už v čisto trávnatom koryte. Do potoka ústi ďalší pravostranný umelo vybudovaný vodný tok a vteká do intravilánu obce Malé Leváre. Premosťujú ho dva mosty obecných ciest, mierne sa stáča na juhozápadojuh a tu podteká ešte jeden významnejší most. Preteká oblasťou záhrad, ktoré sú niekoľkokrát medzi sebou prepojené pešími lávkami a presmerováva sa na juhozápad. Vteká do rúry dlhej 137 metrov vybudovanej z dôvodu zástavby domov a prístupovej cesty do centra obce. Po výtoku z povrchového prekrytia ešte krátko pokračuje juhozápadným smerom a vzápätí sa stočí na západ. Podteká poľnú cestu a onedlho pokračuje už juhozápadojužným smerom. Na tomto mieste potok po pravej strane míňa miestnu materskú škôlku, je posledný raz premostený spevnenou vozovkou a opúšťa zastavané územie obce. Stáča sa na západoseverozápad, tečie odlesnenou, poľnohospodárskou krajinou a zľava priberá umelý, najvýznamnejší prítok pritekajúci od Klčovaných lúk (152 m n. m.). Od sútoku chvíľu pokračuje v smere ústia kanála (na severovýchodosever), no onedlho sa už obracia na západoseverozápad. Podteká cestu s pieskovým povrchom a po premostení už pokračuje oblasťou močiarov, najprv trsťového, potom stromovo-trsťového charekteru s vodomilnými druhmi drevín. Posledný krát sa stáča na západ a na konci močiara križuje koryto Lakšárskeho potoka s nemu príslušnou cestou. V úseku pred ústim tečie v trávnatom koryte uprostred kosených lúk, nakoniec okrajovo vteká do nerozľahlého listnatého lesíka a tam sa v nadmorskej výške 146 m n. m. zľava vlieva do Zohorského kanála.

• Základná mapa ZBGIS
• GEO-portál, názvy potokov