Let Malaysia Airlines 370

Riadiace stredisko letov stratilo kontakt s lietadlom o 01:22 (17:22 UTC).[1] Okamžite sa začalo pátranie po stopách alebo troskách lietadla v oblasti posledného známeho kontaktu a zapojili sa do neho desiatky lodí a lietadiel z 11 krajín sveta. [14][15]

Po začatí vyšetrovania sa čoskoro prišlo na fakt, že dvaja pasažieri cestovali na ukradnuté pasy. Podľa správ z rána 11. marca išlo o dvoch Iráncov, 18-ročného Pouriho Nourmohammadiho, smerujúceho do Nemecka kvôli azylu a 29-ročného Delavara Seyeda Mohammada Reza. Spojitosť týchto pasažierov s teroristickými organizáciami nebola vylúčená, ale ani potvrdená alebo pravdepodobná.[16][17][18]

11. marca večer bolo oznámené, že záznamy vojenského radaru naznačujú veľmi neobvyklý odklon letu od plánovanej trasy.[19] Lietadlo zmenilo kurz na Kota Bharu a zostúpilo na nižšiu letovú hladinu. Let smeroval ďalej do Melackého prielivu, kde bola radarom poslednýkrát zaznamenaná jeho pozícia.[20] Dochádzalo k rôznym interpretáciám záznamov a informačnému šumu, na čo Indonézia reagovala pozastavením záchranných operácií, až kým sa situácia ohľadom polohy lietadla nevyjasní.[21][22] 12. marca The Wall Street Journal uviedol, že podľa tvrdení amerických vyšetrovateľov lietadlo po strate kontaktu letelo ešte niekoľko hodín.[23]

Tvrdenie sa opieralo o údaje zasielané cez satelit z motorov Rolls-Royce. 13. marca Malajský minister dopravy tieto informácie spochybnil. [24]

Existuje svedectvo robotníka ropnej plošiny v Juhočínskom mori, ktorý údajne videl „horiace lietadlo vo veľkej výške“ približne 70 km smerom k pozícii 8°23′S 108°42′V, teda v miestach, kde sa uvádza strata kontaktu a zmiznutie.[25]

14. marca vyšetrovatelia a ďalšie úrady disponujúce dôležitými informáciami o incidente, publikovali teóriu o úmyselnom vypnutí komunikácie z lietadla a potvrdili s väčšou istotou zmenu kurzu smerom na západ a juh ponad vody Indického oceánu.[26]

20. marca predseda austrálskej vlády Tony Abbott ohlásil v parlamente, že satelity zaznamenali dva veľké objekty (jeden o dĺžke až 24m) v Indickom oceáne. 22. marca tento nález potvrdili aj čínske satelity. Poloha objektov je približne 44°34′S 90°08′V, čo je asi 3,170 km juhozápadne od austrálskeho Perthu.[27][28] Napokon sa ukázalo, že ide o plávajúce smeti, nesúvisiace so strateným letom.

24. marca Malaysia Airlines oznámila, že niet rozumných pochýb o tom, že lietadlo dopadlo do mora a haváriu nikto na palube neprežil[29]

28. marca sa na základe upresňovania analýz dát z radarov a satelitov a revidovaných dát odhadu rýchlosti lietadla presunulo hľadanie asi 1 100 km severovýchodným smerom na plochu o rozlohe približne 320 000 km².[30] Do pátrania sa zapojilo aj plavidlo austrálskych námorných obranných síl ADV Ocean Shield, vybavené lokalizačným prijímačom TPL-25, ktorý už začiatkom apríla začal prehľadávať cieľovú oblasť a pomocou lokalizátora sa snažil zachytiť signál núdzového vysielača čiernych skriniek, ktorých batéria vydrží približne len do 7. apríla.[31]

To napokon hľadaný signál 5. apríla približne na pozícii 25°J 101°V zachytilo a predbežne vyhodnotilo ako konzistentný so signálom z oboch ultrazvukových majákov, ktoré sú súčasťou letových zapisovačov (tzv. čiernych skriniek)".[32] Nateraz však nie je potvrdené, že signál skutočne pochádza zo zapisovačov na palube MH370.[33]

8. apríla pátracia loď Ocean Shields zachytila ďalšie dva signály z hĺbky 3 500 m, veľmi blízke tým z 5. apríla.[34]

14. apríla Ocean Shield našla olejovú škvrnu[35] a pokračovala v pátraní špeciálnym hĺbkovým sonarom Bluefin-21. Ten sa však kvôli dosiahnutej maximálnej hĺbke z bezpečnostných dôvodov vypol. Misia pokračovala na druhý deň.[36] 18. apríla bola vzorka olejových škvŕn analyzovaná ako negatívna (nie je pôvodom zo strateného lietadla).[37]

24. apríla boli objavené trosky nitovaného kovového plátu na pobreží Západnej Austrálie. Neskôr bolo potvrdené, že ani tento kus nepatrí k hľadanému lietadlu.[38]

Austrálsky premiér Tony Abbot a Angus Houston z JACC (Joint Agency Coordination Centre) 28. apríla oznámili, že pátranie po troskách sa zameria na morské dno a letecké pátranie sa zastavuje, pretože v priebehu času by sa už všetky trosky ponorili.[39]

Americké námorníctvo (US Navy) 5. mája predĺžilo zmluvu pre pátranie prístrojom Bluefin-21.[40]

22. mája bolo pátranie obnovené po nevyhnutných opravách zariadenia Bluefin-21.[41]