Lemurovité
Lemurovité (lat. Lemuridae) je čeľaď poloopíc a primátov, pochádzajúcich z Madagaskaru, a jedna z piatich čeľadí známa ako lemury. Evolučná myšlienka sa zakladala na tom, že boli predchodcami opíc a ľudoopov, ale tá už dnes nie je považovaná za pravdivú a správnu. Čeľaď dostala meno podľa starorímskej viery, podľa toho, že boli považovaní za duchov kvôli tomu, že boli nočné živočíchy.
lemurovité | |||
lemur kata (Lemur catta) | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Lemuridae Gray, 1821 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Charakteristika
Lemury sú stredne veľké stromové primáty, merajú 32 - 56 cm do dĺžky s výnimkou chvostu a vážia 0,7 - 5 kg. Majú dlhé, huňaté chvosty a mäkkú, vlnenú srsť rôzneho sfarbenia. Panvové končatiny sú o niečo dlhšie ako hrudné končatiny, ale nie dosť, aby nebránili štvornohému pohybu (na rozdiel od nočných lemurov). Väčšina druhov je veľmi živá a pravidelne skáču zo stromu na strom. Majú dobrý čuch a binokulárne videnie. Na rozdiel od ostatných druhov lemurov, jedinému druhu Lemur kata chýba tapetum lucidum, reflexná vrstva oka, ktorá zlepšuje nočné videnie.
Lemury sú bylinožravce. Živia sa ovocím, listami, a v niektorých prípadoch aj nektárom. Ich chrup tvoria dva rezáky, jeden očný zub, tri črenové zuby a tri stoličky.
U väčšiny lemurov matka porodí jedno, alebo dve mláďatá po období gravidity trvajúcom 120 alebo 140 dní, v závislosti na druhu. Lemur vari však môže vrhnúť dvoch až šiestich potomkov. Sú to spoločenské živočíchy, žijúce v skupinách až tridsať jedincov u niektorých druhoch. V niektorých prípadoch ako je lemur kata, sú skupiny dlhodobé s výrazným hierarchickým usporiadaním dominancie, zatiaľ čo v iných, ako je napr. Lemur bielohlavý, členstvo skupín sa líši zo dňa na deň.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lemurovité Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lemurovité