Lapithi

Lapithi alebo Lapiti alebo Lapithovia (starogr. Λαπίθαι – Lapithai, lat. Lapithes) je v gréckej mytológii mýtický horský kmeň z Tesálie, príbuzný Kentaurom.[1]

Boj Lapitha s Kentaurom, metópa Parthenónu, cca 447–433 pred Kr.

Pôvod Lapithov nie je celkom jasný. Za ich predka sa niekedy považuje tesálsky riečny boh Péneios, niekedy boh vojny Ares, inokedy antickí autori ako ich predkov uvádzajú syna boha Apolóna Lapitha a jeho manželku nymfu Stilbu, dcéru Péneia.[2] Staroveký autor Diodoros Sicílsky uvádza, že domovom Lapithov bolo údolie rieky Péneios v Thesálii.[3]

Lapithi boli v príbuzenskom vzťahu s Kentaurami. Podľa najrozšírenejšej verzie sa kráľ Lapithov Ixión previnil takými krutými zločinmi, že ho mohol očistiť len najvyšší boh Zeus, ktorý ho obmäkčený modlitbami prijal na Olymp. Ixión však ani tam nedokázal ovládať svoje násilné a chlipné pudy a pokúsil sa zmocniť Héry, manželky Dia. Keď Héra na to upozornila manžela, ten podrobil Ixióna skúške. Zeus vytvoril oblak podobný Hére a pomenoval ho Nefelé.[4] Ixión pokušeniu neodolal, oblaku sa zmocnil a oplodnil ho. Z oblaku sa potom zrodil Kentauros, tvor, ktorý bol napoly kôň a napoly človek.[5][6] Zeus za pokus o zvedenie svojej manželky dal potom Ixióna zapliesť do večne sa krútiaceho horiaceho kolesa.[4] O nič lepšie nepochodil aj jeho syn Peirithoos, ktorý chcel uniesť Persefonu, manželku boha Háda. Za pokus o jej únos bol odsúdený na večnú nehybnosť.[1]Lapithi však na rozdiel od Kentaurov, boli aj naďalej ľudia ako ostatní Gréci.[1]

V Homérovom epose Iliada sa Lapithi dokonca zúčastnili trójskej vojny, v ktorej sa pripojili k achájskemu vojsku.[7] Z panovníkov Lapithov je ešte známejší Kaineus, ktorého dal boh Poseidón na jeho žiadosť premeniť z dievčaťa na muža a posledným kráľom Lapithov bol Polypoites, syn Peirithoa.[1]

Aj keď boli Lapithi a Kentauri v dosť napätom vzťahu a neraz v otvorenom nepriateľstve, kráľ Peirithoos pozval Kentaurov na svoju svadbu s Hippodameiou. Na svadbu súčasne s nimi pozval aj mnohých slávnych gréckych hrdinov. Na tejto svadbe potom došlo k najväčšej bitke medzi Kentaurami a Lapithmi. Bitku vyprovokoval vodca Kentaurov Eurytión, ktorý sa v podnapitom stave vrhol na Hippodameiu a pokúsil sa ju uniesť. Ostatní Kentauri si jeho počin vzali za príklad a zakrátko mali všetky prítomné Lapithky na rukách. Peirithoos sa im so svojimi gréckymi druhmi postavil na odpor a rozpútal sa boj, v ktorom takmer všetci Kentauri zahynuli.[8][1]

Bitka Lapithov s Kentaurami, autor: Piero di Cosimo (1462–1521)

Kentauromachia s víťazstvom Lapithov nad Kentaurami sa v starovekom Grécku stala symbolom víťazstva civilizácie nad divošstvom, ľudskej inteligencie nad zvieracím pudom, racionality nad barbarstvom. Antickí umelci ju v tomto zmysle zobrazovali v monumentálnych dielach.[9] Aj víťazstvo Grékov nad Peržanmi v roku 480 pred Kr. bolo stvárnené na metópach Parthenónu umelcami Feidiovej školy, symbolizovanú nádhernou Kentauromachiou. Víťazstvo Lapithov nad Kentaurami sa aj ako výtvarný námet (hlavne na vázach) udržal od najstaršieho mykénskeho obdobia až do konca helenizmu. Symbolizoval víťazstvá Grékov nad cudzincami (barbarmi).[6]