Labradorský retríver

Labradorský retriever je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Má ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Predné aj zadné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný. Krátka a hustá srsť môže byť čiernej, čokoládovej alebo krémovej farby.

Labrador dostal svoje pomenovanie podľa polostrova, na ktorom bol podľa tradície vyšľachtený.

I keď dnešný labrador loví už len loptičky a prináša skôr papuče, jeho predkovia boli výkonné lovecké psy, ktoré boli nasadzované na vyhľadanie zveri a prinášanie bažantov, kačíc a inej operenej zveri. Labrador sa vďaka tejto jeho schopnosti radí medzi retrívre, čomu vďačí aj za druhú časť svojho pomenovania (retrieve - po anglicky donášať).

Pomenovanie labradorský retríver sa používa už od roku 1839.

Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrova Labrador Peninsula, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.

Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť.

Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.

Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.

Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v chovateľskej stanici Cookridge Tango.

• Konni Polgrejv, labradorský retríver Vladimira Putina

• 
  Labrador je vynikajúci aportér
• 
  Labrador nachádza využitie aj ako asistenčný pes
• 
  Labrador ako poľovný pes
• 
  Čokoládový labrador

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému labradorský retríver

• Správne kŕmenie labradora