Exteriér psa

Exteriér psa je súbor vonkajších, fyziologických vlastností psa. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) vydala pre jednotlivé plemená tzv. štandardy, ktoré obsahujú popis jednotlivých častí tela psa, čiže jeho exteriéru. Podľa štandardu rozhodca na výstave posudzuje, do akej miery sa daný jedinec približuje štandardu predstavujúcemu ideálneho psa daného plemena. Pri popise psa rozhodca zvyčajne postupuje tak, že zhodnotí najprv celkový vzhľad jedinca a potom venuje pozornosť jednotlivým častiam a detailom.

Celkový vzhľad

Stavba tela býva nižšia, stredná, vyššia s ohľadom na štandard. Porovnáva sa súlad telesných tvarov – pes môže byť vysokonohý, nízkonohý alebo prestavaný (keď má zadnú časť vyššiu ako prednú).
Rámec vyjadruje pomer výšky psa v kohútiku k jeho dĺžke (vzdialenosť medzi predným hrotom hrudnej kosti a sedacím hrbolom panvy). Rámec môže byť štvorcový, obdĺžnikový, malý, veľký, krátky, dlhý alebo primeraný.
Typ vyjadruje, do akej miery sa pes na prvý pohľad približuje štandardu, ale tiež či ide o samčí alebo samičí typ. Ak je pes samičieho typu a suka samčieho, ide o chybu.
Mohutnosť vyjadruje vývin kostry a svalstva. Kostra môže byť silná alebo slabá, pevná, hrubá, či jemná. Ak pôsobí pes ťažkým dojmom, označujeme ho za ťažkého, v opačnom prípade za ľahkého.
Kondícia vyjadruje momentálny fyzický stav jedinca a môže byť dobrá, stredná, zlá, pracovná, chovná, výstavná a pod.

Jednotlivé časti tela

Typy nosa a nosného chrbta psa

Typ ucha u psa

Typ laby u psa

Postoj psa

Hlava je ušľachtilá, neušľachtilá, primeraná, ľahká, hrubá, pohlavne výrazná (samčia, samičia), typická, netypická.
Tlama (morda) môže byť dlhá, krátka, špicatá, tupá, úzka, široká s výraznými alebo nevýraznými kútikmi.
Pysky sú mäsité, primerané, málo vyvinuté, previsnuté, slabé, priliehavé, nepriliehavé, pevné.
Líca môžu byť vypuklé alebo ploché.
Nos máva rôzne sfarbenie a nosné otvory môžu byť úzke alebo široké.
Chrbát nosa môže byť rovný, klabonosý, široký alebo úzky.
Čelný sklon (stop) je nevýrazný alebo výrazný, vyjadrený alebo nevyjadrený.
Čelo môže byť široké, úzke, ploché, klenuté, zaoblené, zužujúce sa k očiam, s čelným vrubom alebo bez neho.
Nadočnicové oblúky sú výrazné alebo nevýrazné.
Temeno je široké, úzke, klenuté, ploché s viditeľným alebo neviditeľným temenným vrubom.
Oko môže byť guľaté, elipsovité, trojuholníkové, mandľové, otvorené, prepadnuté, vypuklé. Farba oka je tmavá, tmavohnedá, hnedá, gaštanová, svetlohnedá, jantárová, svetlá a pod. Výraz oka je živý, neistý, plachý, zlý a pod.
Ucho je dlhé, krátke, široké, úzke, malé, veľké, nízko alebo vysoko nasadené, mäsité, tenké, špicaté, zaoblené, stojaté, previsnuté, priliehavé alebo nepriliehavé k lícu, správne alebo nesprávne ovládané, klopené, poloklopené, ľahké, ťažké, kupírované (dnes legislatívne zakázané).
Krk môže byť dlhý, krátky, slabý, silný, primeraný, svalnatý, suchý, vysoko či nízko nasadený/nesený, jelení, ovčí, vyklenutý.
Šija býva ladná, klenutá, krátka, dlhá, svalnatá, široká, úzka.
Hrudník môže byť hlboký, plochý, úzky, široký, sudovitý, klenutý, dobre vyvinutý.
Predhrudie (front) je hrudník posudzovaný spredu a môže byť dobre/zle vyvinutý, plochý, úzky, dostatočne/málo osvalený.
Kohútik môže byť vysoký, nízky, výrazný, nevýrazný.
Chrbát býva rovný, kaprovitý, prehnutý, pevný, mäkký, úzky, široký, dlhý, krátky, málo/dostatočne osvalený.
Bedrá označujeme za dlhé, krátke, pevné, mäkké, široké, úzke, dobre alebo voľne viazané, nedostatočne alebo úmerne osvalené a klenuté.
Boky môžu byť široké, úzke, pevné, voľné, vpadnuté, vyplnené.
Chvost je vysoko alebo nízko nasadený, silný, slabý, hrubý, jemný, krátky, dlhý, zužujúci sa, kupírovaný (legislatívou zakázaný), nesený dohora, oblúkovito alebo vodorovne, zvislý, zakrivený, lomený, pretočený, preklopený.
Brucho označujeme za vtiahnuté, voľné, objemné alebo pevné.
Zadné a predné končatiny môžu byť rovné, krivé, dobre, alebo nedostatočne zauhlené, dobre alebo nedostatočne osvalené.
Stehno môže byť dlhé, krátke, slabé, silné, svalnaté alebo málo svalnaté.
Koleno je voľné, vybočené, vbočené.
Lýtko označujeme za dlhé, krátke, silné alebo slabé.
Laba býva mačacia, zajačia, lyžicovitá, uzatvorená, pevná, otvorená, mäkká, klenutá, malá, veľká.
Lopatka je šikmá, strmá, dlhá, krátka, pevná, voľná.
Lakeť môže byť pevný, voľný, vybočený, vbočený, priľahlý.
Záprstie môže byť dlhé, krátke, pevné, mäkké, strmé, pravidelné, nepravidelné.
Srsť – posudzuje sa farba a kvalita srsti. Je posudzovaná podľa štandardu posudzovaného plemena.
Obočie môže byť mohutné, slabé, výrazné, nevýrazné.
Fúzy (vyskytujú sa u hrubosrstých plemien) môžu byť dobre, nadmerne alebo málo vyvinuté.
Pohybová mechanika jedinca je veľmi dôležitá a okrem správneho uhlenia končatín sa posudzuje aj jedinec v pohybe, pri ktorom vyniknú prednosti a prípadné chyby u daného jedinca.
Postoj predných končatín môže byť správny, úzky, široký, zovretý, otvorený, končatiny sa môžu zbiehať alebo rozbiehať (francúzsky postoj) a môžu byť správne alebo nesprávne zauhlené.
Postoj zadných končatín je normálny, strmý, kravský, sudovitý, podsunutý, zástojný, rozbiehavý, zbiehavý, široký, úzky a správne alebo nesprávne zauhlený.
Krok býva ľahký, pružný, krátky, dlhý, ťažkopádny. Mimochod je neprirodzený pohyb psa. Označujeme ním pohyb, pri ktorom predná a zadná končatina na jednej strane vykonávajú súčasne pohyb vpred (u vlkov normálny jav).
Povaha psa býva v niektorých štandardoch popísaná (najmä u služobných plemien) a posudzuje sa na výstavách. Môže byť temperamentná, málo temperamentná, dobrá, zlá, divoká, mierna, bojazlivá, dôverčivá, nedôverčivá a pod.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.