Lábatlan

Mesto Lábatlan leží 60 km severozápadne od Budapešti, na brehu Dunaja, medzi Komáromom a Ostrihomom. Od severu ho ohraničuje Dunaj, od západu Süttő, od východu Nyergesújfalu a od juhu výstupy pohoria Gerecse pokryté lesmi.

Lábatlan vznikol zlúčením dedín Lábatlan a Piszke v roku 1950. Veľká obec dostala mestský titul v roku 2004.

Okolie Lábatlanu bolo obývané odpradávna. Aj v rímskej dobe bol obľúbeným sídlom, o čom svedčia objavené ruiny rímskej vily. Po obsadení krajiny Árpádom osídlili túto oblasť Maďari.

Prvá písomná zmienka je z roku 1267, kedy kráľ Belo IV. daroval 18 pluhovú zem svojmu hlavnému majstrovi koniarovi Miklošovi. Kráľ Matej Korvín vymenoval v roku 1484 Gregora Lábatlaniho za správcu statku biskupstva Békéš-Kaloča a poveril ho strážením svojho strýka Michala Szilágyiho. Turecké pustošenie neobišlo ani Lábatlan, no aj napriek tomu ostal obývaným miestom. Turci používali kostol, ktorý stojí na kopci v strede dediny ako mešitu a okolo neho pochovávali svojich mŕtvych. Po vyhnaní Turkov sa z obce stala tzv. artikulárna dedina, súčasť majetku rodín Husáriovcov a Nedeckyovcov. Obyvatelia dediny vyznávajúci kalvínsku vieru mali právo stavať kostol, školu a faru. Lábatlan v tejto dobe spolu s dedinou Piszke nepatrili k županstvu Ostrihom, ale k županstvu Komárom.

Počas Rákociho povstania generál Bottyán Slepý v roku 1706 v Lábatlane dopĺňal rady svojej armády dobrovoľníkmi.

Obec Lábatlan sa do 20. storočia skladala z troch častí: z Veľkého, Malého Lábatlanu a z Biczfurtu. Vo Veľkom Lábatlane bývali urbárski poddaní, a v Malom Lábatlane kuriálni šlachtici. Až do r. 1852, kým nedošlo k rozdeleniu, patrila Piszke k Lábatlanu. V roku 1876 boli obe dediny pričlenené k Ostrihomskej župe. V tomto čase dedina Piszke ešte nemala svoj kostol a jej rímskokatolícka dcérska cirkev patrila k materskej cirkvi v Nyergesújfalu. Obyvatelia obce Piszke sa zaoberali vinohradníctvom, ťažbou mramoru a pálením vápna. Ľudia obcí sa zúčastnili revolučného hnutia v r. 1848/1849.

V druhej polovici 19. storočia sa začal veľký rozvoj obce, ktorý bol spojený s industrializáciou začínajúcou v skoršej dobe kapitalizmu. Ložiská slieňa a vápenca nachádzajúce sa v oblasti obcí sľubovali veľký zisk. V roku 1868 tu začala fungovať prvá cementáreň na území dnešného Maďarska (prvá cementáreň v Uhorsku bola v Beočine, dnes v Srbsku). Dobré pracovné možnosti sem z okolia lákali chudobných, prišli aj odborníci zo zahraničia, a počet pracovníkov sa stále zväčšoval.

Cementáreň skupovala lesy okolo vrchu Bersek, lebo tam nachádzajúci slieň bol v tomto čase vhodnejší na výrobu portlandského cementu. V dôsledku obrovského rozvoja sa obyvateľstvo oboch dedín zdvojnásobilo. V roku 1907 bol Miskolcim a partnerom založený závod na výrobu azbestocementu, bridlice a papiera, ktorý sa po r. 1925 sústredil len na výrobu papiera. Vyrábali tu papierovú vatu, novinový a baliaci papier. Druhým veľkým závodom v dedine Piszke bolo kamenárstvo, ktoré spracovávalo kameň zo susednej dediny Süttő.

V prvej svetovej vojne obce stratili 50-60 osôb. V tridsiatych rokoch sa za prácou vysťahovalo viac rodín do západných štátov, no poniektorí sa po vojne vrátili späť.

V roku 1944 bolo židovské obyvateľstvo sústredené a transportované do Nemecka. Späť sa vrátili iba dvaja. Druhá svetová vojna si počas bojov na fronte aj doma vyžiadala veľa obetí. Na začiatku socialistickej éry boli závody zoštátnené. V tejto dobe bol založený nový závod na výrobu železobetónových prefabrikátov. V roku 1950 boli obe dediny zjednotené pod menom Lábatlan.

V päťdesiatych rokoch sa závody ďalej rozširovali, presťahovali sa sem rodiny z rôznych častí celej krajiny a obyvateľstvo obce sa ďalej rozrastalo. Závody stavali svoje sídliská. Tak vzniklo sídlisko Zrínyi pri železobetónovom závode a sídlisko Zalka pri cementárňach. V šesťdesiatych rokoch sa stavali nové papierne, ktorých stroje boli nakúpené vo Fínsku a pri otvorení závodu sa zúčastnil aj fínsky predseda Kekkonen. Papierne tiež stavali svoje sídlisko, pod názvom Piszke. Po prevrate boli závody sprivatizované. Cementárne odkúpila švajčiarska svetová firma Holderbank, dnes známa ako Holcim. Železobetonárne vlastní nemecký majiteľ, Fleiderer a papierne majú gréckeho majiteľa. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa od cementární oddelila vápenka, a po osamostatnení je známa pod názvom Calmit ako člen skupiny Hopfinger.

• Oficiálna stránka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lábatlan na maďarskej Wikipédii.