Kyzylkum
Kyzylkum (uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм) je piesočnatá púšť v Ázii; šestnásta najväčšia púšť na Zemi. Jej meno v turkických jazykoch znamená červená púšť. Nachádza sa v strednej Ázii medzi riekami Amudarja a Syrdarja; zväčša na území Uzbekistanu, no časť z nej leží aj v Kazachstane a Turkménsku. Jej rozloha je cca 298 000 km².
| Kyzylkum (uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм) | |||
| púšť | |||
 Púšť Kyzylkum | |||
| Štáty |    | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredná Ázia | ||
| Súradnice | 42°26′28″S 63°27′41″V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 300 m n. m. | ||
| Dĺžka | 600 km | ||
| Šírka | 700 km | ||
| Rozloha | 298 000 km² (29 800 000 ha) | ||
 Poloha púšte v rámci regiónu Poloha púšte v rámci regiónu
| |||
| Wikimedia Commons: Kyzyl Kum | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografia
Územie je zväčša rovné s maximálnou nadmorskou výškou 300 m n. m. a s menším počtom vyvýšenín. Väčšina územia je pokrytá piesočnými dunami, severozápad púšte viac-menej takyrmi (soľné planiny); nachádza sa tu aj zopár oáz. Poľnohospodárstvo je rozvinuté hlavne pri riekach (Amudarja, Syrdarja) a v oázach. Teplota môže v letných mesiacoch (od polovice mája po polovicu septembra) stúpnuť na extrémne hodnoty. V Atamurate, meste položenom pri rieke Amudarja, namerali v júli 1983 rekordných 51,7 °C.
Fauna
Púštna fauna zahrňuje korytnačku stepnú a varana pustinného, ktorý môže dosiahnuť dĺžky 1,6 m. Sajgy občas migrujú cez severnú časť púšte.
Na území púšte v Bucharskej provincii bola v roku 1971 založená prírodná rezervácia s rozlohou 101 000 km². V tejto rezervácii sa prirodzene vyskytujú Bucharské jelene (podčeľaď jeleňa lesného), divé svine, bažanty a orly skalné.
Ďalšia rezervácia sa nachádza cca 40 km južne od Buchary; je to chovná stanica pre ohrozené druhy, ako sú niektoré druhy gaziel, Kôň Przewalského a i. Bola založená v roku 1977 a jej rozloha je 51 450 km².
Ekonómia a ťažba
Miestni obyvatelia využívajú toto územie ako pasienky pre svoj dobytok (najmä ovce, ťavy a dromedáre).
Kyzylkum je veľmi dobre známy pre svoje ložiská zlata, uránu, medi, hliníku, striebra, zemného plynu a ropy. Zlatá horúčka začala v 70. rokoch pri meste Muruntau. Centrá ťažby a hutníctva sú Navoi, Zarafšan a Uchkuduk. Centrá plynárenského priemyslu sú Gazli a Mubarek.
Galéria
Väčšina územia je pokrytá piesočnými dunami..jpg.webp)
Miestni obyvatelia využívajú toto územie ako pasienky pre svoj dobytok.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyzyl Kum na anglickej Wikipédii.