Kykula (vrch v Oravských Beskydách, Oščadnica)

Kykula (poľ. Kikula, 1 087,1 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží približne 11 km východne od Čadce.[2] Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom.

Kykula
vrch
Kykula
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Čadca, Powiat żywiecki
Obce Oščadnica, Milówka
Pohorie Kysucké Beskydy,
Beskid Żywiecki
Podcelok Rača
Povodia Kysuca, Sola
Nadmorská výška 1 087,1 m n. m.
Súradnice 49°27′14″S 18°57′40″V
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Oščadnice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kikula 1087 m
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Oščadnice[4] a Milówka. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná časť je odvodňovaná prítokmi Kysuce, východná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Juhovýchodne na hrebeni leží Veľký Príslop (1 044 m n. m.), východne vrch Magura (1 073 m n. m.) a západne sa nachádza Zanka (922 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce.[2]

Opis

Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu južným smerom na Veľkú Raču. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Vrchol leží zhruba 2 km južne od osady Vreščovka na okraji Oščadnice. Severozápadnú časť masívu odvodňuje Vreščovka, ktorá je prítokom Čierňanky, západné a južné svahy odvodňujú prítoky Oščadnice a východnú časť vrchu na poľskom území odvodňuje riečka Rycerka, ktorá ústi do rieky Sola.[2]

Výhľady

Vďaka nadmorskej výške je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä severnú časť pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať susedné pohoria, napríklad Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy, Sliezske Beskydy a Kysuckú vrchovinu, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[5]

Prístup

Referencie
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.