Kyjanička purpurová

Kyjanička purpurová (lat. Claviceps purpurea) je vreckatá huba z čeľade Clavicipitaceae. Ľudovo sa táto huba nazýva aj čierne žito, svätojánske žito, žitná matka, žitná hubka alebo námeľ.

Opis

Táto huba väčšinou cudzopasí v klasoch raži. Na jar vyrastajú purpurové kyjovité plodnice, ktoré majú výtrusné vrecká a sú zanášané vetrom na raž (nazýva sa to primárna alebo jarná infekcia). Počas obdobia kvitnutia prerastá semenník raži podhubie (mycelium) kyjaničky purpurovej svojimi krátkymi vláknami, ktoré potom vytvárajú na povrchu malé spóry (konídiá). V čase tohto tzv. gonídiového štádia semenník vylučuje sladkú slizovitú šťavu, ktorú nazývame medovica, medová rosa. Hmyz, ktorý je vábený touto šťavou ju ďalej roznáša (nazýva sa to sekundárna alebo letná infekcia). Počas aj po tejto infekcii hubové vlákna neustále rastú, prepletajú sa , až nakoniec vytvoria čierny, pevný útvar, ktorý nazývame sklerócium (nazývaný aj odpočívajúci útvar). Po tomto období huba vypadáva z klasov a v pôde prezimuje. Na jar z týchto sklerócií, ktoré sú v pôde, vyrastajú stopkaté malé huby, ktoré rozsievajú svoje spóry na mladú raž.[1]

Výskyt

Najčastejšie sa vyskytuje na raži, ale môže byť aj na jačmeni, ovse, pšenici, prípadne aj na rôznych lipnicovitých rastlinách (trávach).

Zber

Zbiera sa celá ražná hubka (nazývaná námeľ), ktorá je lepkavá a pri dotyku sa veľmi ľahko z klasu uvoľňuje. V minulosti sa námeľ zbieral pri triedení obilia z napadnutých rastlín, dnes sa však získava umelým pestovaním kyjaničky purpurovej na porastoch raži a kultiváciou mycélia v špeciálnych fermentačných nádobách. Zozbieraná huba sa suší pri teplote 35 °C a uschováva sa nad oxidom vápenatým.

Obsahové látky

Námeľové alkaloidy alebo ergolíny (lat. secale cornutum) sú vysoko toxické, Otrava môže zapríčiniť aj smrť. Obsahuje najmä ergotamín a ergometrín. Okrem nich obsahuje aj tyramín a histamín, antrachinóny, mastné kyseliny, rôzne organické farbivá, tuky a iné látky. Vlastnosti tejto huby sú: uterotonikum, hypotonikum a sedatívum vegetatívneho nervstva.

Využitie

Využíva sa vo farmaceutickom priemysle a v gynekológii, vnútornom a nervovom lekárstve, pretože látky v tejto hube vplývajú na kontrakciu hladkého maternicového svalstva, tlmia funkciu sympatika, spôsobujú zúženie periférnych ciev a normalizujú krvný tlak.

Referencie
  1. L.Thurzová a kol.: Malý atlas liečivých rastlín, Vydavateľstvo Osveta, 1963, s.164- 165

Externé odkazy

Zdroje
  • Malý atlas liečivých rastlín; L. Thurzová s kolektívom; 1963; Vydavateľstvo Osveta; s. 164-165
  • Veľký atlas húb; Ladislav Hagara, Vladimír Antonín, Jiří Baier; 2005; Ottovo nakladateľstvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.