Kulak

Kulak (rus. кулак = päsť) pôvodne ruský zriedka používaný pejoratívny výraz pre dedinského úžerníka. Počas vlády boľševikov propagandistické označenie pre stredných až bohatých roľníkov. V roku 1914 tvorili asi 10[1] - 15 % ruských roľníkov, v období tzv. Novej ekonomickej politiky (tzv. NEP) ich význam ešte vzrástol. Sovietsky režim však pri prenasledovaní nepriateľov neuplatňoval žiadne oficiálne vymedzené hranice definujúce stredných a bohatých roľníkov.

Sovietsky propagandistický plagát „Vyženieme kulakov z kolchozu“ zosmiešňujúco vyobrazujúci vrstvu kulakov ako nebezpečný spoločenský element.

Stalin v roku 1929, resp. na základe vyjadrenia CK VKP(b) z 30. januára 1930, nariadil vykonať počas kolektivizácie poľnohospodárstva „likvidáciu kulakov ako triedy“ v rámci procesu tzv. raskulačivania, resp. rozkulačenia/dekulakizácie. Vo vybraných regiónoch sa mal počet kulakov znížiť na 3 - 5 %.[1] V praxi im bola odobratá všetka pôda, boli deportovaní, časť z nich v rámci oblastí a krajov, v ktorých žila, ďalší aj do odľahlých častí krajiny, zväčša na Sibír a do Kazachstanu. Iní boli v zinscenovaných procesoch odsúdení na nútené práce v gulagoch. Niektoré, väčšinou náhodné prípady boli exemplárne riešené popravami zastrelením. Odhaduje sa, že takto bolo zlikvidovaných viac ako 5 miliónov roľníkov, okrem iného aj v dôsledku hladomoru. Ten mal viacero príčin, bol jednak výsledkom štátom organizovaného a tvrdo dodržiavaného odoberania úrody z kolchozov a jej predajom do zahraničia, čo malo neraz za následok chýbanie osiva na ďalší rok. Ale aj neochoty roľníkov dbať a starať sa riadne o produkciu v novom systéme, ktorý ich okradol o majetok. Výsledkom bol natoľko rozsiahly rozvrat a prepad poľnohospodárskej výroby v ZSSR, že sa z neho sovietske poľnohospodárstvo už nikdy nespamätalo.

Slovo kulak bolo prevzaté a používané aj česko-slovenskými komunistami v rámci násilnej kolektivizácie v Česko-Slovensku v 50. rokoch 20. storočia, ako označenie roľníkov s výmerou nad 15 ha (po znárodnení aj s menšou rozlohou). V slovenčine má slovo kulak jednoznačne pejoratívny význam[2]. Ak bol niekto označený ako kulak, rozumie sa tým nepriateľský a zlovoľný, štátne záujmy poškodzujúci sedliak. Pri likvidácii podnikania mali komunisti jednoduchý a jednoznačný cieľ, ale u poľnohospodárov bola táto úloha komplikovaná. Bolo teda nutné nepriateľa nájsť, pomenovať a zničiť. Kulak bol ekvivalent pre triedneho nepriateľa. Kto sa nepodriadil diktátu strany, diktátu politicky uvedomelých, bol ociachovaný a zbavený práv a majetku.

Jedným zo spôsobov likvidácie kulakov bolo navýšiť im kontingenty tak, aby ich nemohli splniť, a potom ich obžalovať zo sabotáže, „zatajovania pôdy“ či „skrývania úrody“.