Nútená práca

Nútená práca alebo povinná práca je práca alebo služba, ktorá je od osoby vymáhaná pod hrozbou trestu. Takáto osoba sa na danú prácu neponúkla dobrovoľne.[1][2]

Nútene nasadená robotníčka z Východnej Európy v továrni I.G. Farben blízko Osvienčimu, počas druhej svetovej vojny.

Nútená práca môže mať rôzne formy, vrátane dlhového otroctva, obchodovania s ľuďmi a iné formy novodobého otroctva. Obeťami sú často najzraniteľnejšie osoby - ženy a dievčatá nútené k prostitúcii, zadlžení migranti, továrenskí alebo poľnohospodárski robotníci, ktorým nie je umožnené jednoduchým spôsobom opustiť svoje zamestnanie a za ich prácu im je vyplácaná veľmi nízka alebo žiadna mzda.[3] Za nútenú prácu nemožno považovať[1]:

• prácu alebo službu vyžadovaná v dôsledku povinnej vojenskej služby, ak sa jedná o prácu čisto vojenskej povahy;
• prácu alebo službu, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností občanov zvrchovanej krajiny.
• prácu alebo službu vyžadovanú od osoby odpykávajúcej si trest vynesený riadnym súdom, ak je uvedená práca alebo služba vykonávaná pod dohľadom a kontrolou orgánu verejnej moci, a táto osoba nie je najatá alebo daná k dispozícii fyzickým osobám, spoločnostiam alebo združeniam;
• prácu alebo službu vyžadovanú v prípade núdze alebo všeobecného ohrozenia, napr. v prípade vojny, živelnej pohromy ohrozenia požiar, povodňou, hladomorom, zemetrasením, prudkej epidémie alebo nákazy zvierat atď.
• drobné komunálne služby, ktoré uskutočňujú členovia komunity a sú v priamom záujme spomínanej komunity.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce bolo obeťou nútenej práce v roku 2012 asi 21 miliónov ľudí, z toho 11,4 milióna žien a dievčat a 9,5 milióna mužov a chlapcov.[4]