Kostol svätých Petra a Pavla (Barca)

Pred vystavením kostola v severnej časti Barce musel existovať kostol už v 12. storočí. Zvyšky pôvodného kostola, zachované v terajšom barčianskom kostole, ako aj ich štýl poukazujú na to, že bol postavený v dobe Karola Róberta z Anjou okolo roku 1325. Dá sa predpokladať, že kostol s farou v roku 1303 slúžil obyvateľom Strednej a Vyšnej Barce a mohol byť pokračovaním hradištného kostola.

Kostol bol v 15. storočí prestavaný. Gotický kostol bol jednoloďový s polygonálne uzavretým presbytériom, zaklenutým hviezdicovou klenbou. Raz vyžľabené rebrá s náznakom prelínania dosahujú na polygonálne rastlinné hlavice okrúhlych prípor. Presbytérium má tri lomené okná s pôvodne neskorogotickou plamienkovou kružbou. Na severnej strane sa nachádzala valne zaklenutá sakristia z 15. storočia. Dosiaľ zachovaná svätyňa z dávneho kostola s gotickou klenbou nám ukazuje na príbuznosť s Dómom sv. Alžbety.

V roku 1712 Juraj Gomáromy s manželkou Katarínou, darovali do katolíckeho kostola jednoduchý bočný oltár k úcte Panny Márie. Pre zlý stav bol kostol uzavretý. Panstvo bolo inej viery a o kostol sa nestaralo a chudobní ľud na to nestačil.

Z kostola v Nižnej Barci boli v tej dobe už len ruiny. V roku 1757 bol kostol vo Vyšnej Barci zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi. Nemal vežu, bola to len malá zvonica od kostola. Mal tri oltáre. Sakristia bola priestranná, v ktorej bola skriňa na posvätné rúcha, pokladnička a drevená lada. Chór bol bez orgánu.

V rokoch 1757 – 1786 došlo k oprave a doplňovaniu interiéru bez pomoci zemepánov. Kostol dostal drevenú vežu. Pôvodný štýl kostola sa však veľmi zmenil. Zachovali sa gotické okná, každé s inou ružicou a gotické sanctuárium (oltár). V roku 1866 bol postavený hlavný oltár v barokovom slohu spolu s oltárnym obrazom. Z konca 18. storočia pochádzala klasicistická krstiteľnica z polychrómovaného dreva s dekórom listovca.

Majstri obhliadli a určili stav kostola. Zmienka z 31. augusta 1816 bola o tom, že kostol nemal žiaden opravný fond. Mal drevený strop, ktorý bol vekom poškodený a mohol sa zrútiť. Dňa 19. marca 1917 projekt na opravu kostola vypracoval župný architekt majster Ján Ippisch. Plán kostola bol prepracovaný, pretože podľa prvého plánu mal kostol zastavať časť hlavnej cesty, ktorá smerovala do Košíc. Prestavba bola zhotovená podľa vyhotoveného plánu.

V roku 1870 – 1884 bola na kostole opravená škridlová strecha veže, ktorá bola poškodená vplyvom dažďa.

Od jesene v roku 1900 do jari v roku 1901 bol kostol zväčšený. Predĺžil sa o 3 m k ceste. Získal novú vežu s betónovými základmi a s plechovou strechou.

V roku 1913 bol kostol elektricky osvetlený a v roku 1915 bol namiesto renesančného oltára zaobstaraný novogotický drevený zlatený oltár.

V júli 1930 sa správcom fary stal rodák Vincent Kačmár. Plánoval rozšíriť a zväčšiť kostol pribudovaním priečnej lode, čím by sa hlavná svätyňa presunula na severnú stranu kostola. V jeseni 1933 bola prestavba schválená. V severnej časti sa pribudovala nová svätyňa s eternitovou strechou. Z pôvodného presbytéria v starej časti kostola sa preto stáva bočná kaplnka.

V roku 1942 sa kostol zväčšil o južnú loď smerom k fare. Mal tehlové múry, drevené trámy a červenú škridlu. Rozšírenie kostola bolo prevedené podľa návrhov Ing. Arch. Martončíka.

Ku gotickej stavbe bol pristavený kolmo orientovaný kostol. Loď starého kostola dostala pri novej úprave rovný strop a z presbytéria starého kostola sa stala vedľajšia kaplnka.

V roku 1951 prebehla veľká rekonštrukcia farnosti. Povala farského kostola bola na spadnutie. Došlo k náročnej a nákladnej výmene celého stropu v novej časti kostola. Hlavný oltár bol prerobený betonárskym majstrom Ondrejom Milkovičom. V roku 1952 sa začala betónovať dlažba a zábradlia. Zároveň sa v starej časti pri veži zhotovil oltár P. Márie lurdskej. Pôvodná gotická veža na západnej strane kostola bola neogoticky upravená s kamennými štítmi, lemovanými krabmi a krížovou kyticou.

V októbri 1962 boli vymenené dvierka na hlavnom bohostánku za mosadzné s bohatou výzdobou tŕňovej koruny. Zhotovila ich Charita - chrámová služba v Prahe. V tom čase bola vymenená škridla strechy za plech.

Hlavný oltár bol upravený v roku 1966, keď boli sochy sv. Petra a Pavla umiestnené na múre za oltárom.

V roku 1984 boli prevedené úpravy interiéru aj exteriéru - výmena stropu v najstaršej časti lode kostola, zväčšenie chóru, nové okná a vonkajšia omietka.

Kostol pozostáva zo staršej svätyne, orientovanej na východ, z ktorej sa stáva bočná kaplnka a novšej prestavanej svätyne na sever. Priestorovo sa delí na svätyňu – presbytérium, chrámovú loď, chrámovú predsieň a sakristiu.

Polygonálne uzavretá bočná kaplnka pozostáva aj z oporných pilierov, ktoré vystupujú do exteriéru. Medzi piliermi sa nachádzajú tri úzke vysoké okná zakončené lomeným oblúkom. Otvor je ďalej dekorovaný neskorogotickou plamienkovou kružbou.

Pôvodná gotická veža s neogotickou úpravou obsahuje kamenné štíty, lemované kraby a krížovú kyticu.

Vedľajšia kaplnka, súčasť pôvodného kostola s gotickým pôvodom, má pôvodnú hviezdicovitú klenbu, raz vyžľabené rebrá s náznakom prelínania a rastlinné hlavice okrúhlych prípor. Presbytérium má tri lomené okná s pôvodne neskorogotickou plamienkovou kružbou. Medzi oknami sa nachádza nástenná maľba anjela s ochranným mečom a socha Panny Márie s dieťaťom. Sakristia na severnej strane kostola je zaklenutá valenou klenbou.

Keď v rokoch 1757 – 1786 nastali opravy interiéru, pôvodný štýl kostola sa veľmi zmenil. Zachované ostali gotické okná a sanctuárium (oltár).

Polygonálne zakončené presbytérium nového kostola, inšpirované gotikou pôvodnej stavby, má lomené okná a paprsčitú klenbu.

Lunety sa zbiehajú v stene do prípor s polygonálnymi rastlinnými hlavicami. Loď nového kostola má kazetový betónový strop. Vonkajšia úprava je hladká okrem lomeného portálu, na ktorom je nástenná maľba Krista s ružicovým oknom so zasklením farebnou mozaikou.

Ornamentovú výzdobu urobil maliar Štefan Fotta a obrazy namaľoval akademický maliar Mikuláš Jordán.

Nástenná maľba vo vedľajšej kaplnke zobrazuje archanjela Michaela s mečom v ruke. Názov diela je Quis ut Deus? (Kto je ako Boh?). Archanjel Michael je najznámejším archanjelom, ktorý sa spomína v Biblii. Uznáva ho kresťanská, židovská aj islamská kultúra. Je známy aj ako svätý Michael, Bester, Sabbathiel alebo Mika'il. Otázkou „Kto je ako Boh?“ dáva najavo, že Bohu sa nič nevyrovná.

Archanjel Michael sa považuje za symbol víťazstva kresťanstva nad pohanstvom, tiež dobra nad zlom, harmónie nad chaosom. Nesie silu, ktorá dokáže spájať nebo a Zem. Je zobrazovaný v červenom či zelenom rúchu, alebo v žiarivo striebornom brnení. V rukách máva meč. Ten symbolizuje nezlomnú silu Michaela, ktorá pochádza od samotného Boha. Slúži k boju so zlom a dáva silu na prekonanie všetkých prekážok, tiež oslobodzuje od strachu.

Úcta k svätému Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Tradujú sa udalosti, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. archanjelov Gabriela a Rafaela.