Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Gelnica)

Zvláštnosťou kostola je neobyčajne dlhé a taktiež široké sanktuárium (alebo svätyňa), ktoré patrí medzi najväčšie na Spiši. Svedčí to najmä o už spomínanom zápasení medzi jednotlivými mestečkami v oblasti Spiša. V sanktuáriu sú zaujímavé najmä zachovalé gotické polostĺpy. Dvíhajú sa do trojmetrovej výšky a predsa majú v sebe čosi ojedinelého. Každé klenbové rebro v sanktuáriu malo po polostĺpe zbehnúť až na podlahu v tej istej forme, akú malo na klenbe. Nevieme, prečo pôvodný plán nebol úplne zrealizovaný. Polostĺpy takto dostali príporami rebier hruškovitého profilu bohaté článkovanie. Sanktuárium je osvetlené iba z južnej strany tromi vysokými gotickými oknami a jedným kruhovým oknom v zadnej časti.

Vedľa oltára na pravej strane sanktuária sa nachádza menšie pastofórium a kamenné trojsedadlové štalum (sedile, sedadlo) na južnej strane. Datuje sa do 15. storočia, je rozdelené štyrmi stĺpmi. Hlavice stĺpov ako aj nad hlavicami nadstavené vimperky, ktoré majú kružbovú ozdobu sú tiež plodom 15. storočia. Vimperkom chýbajú fialy a celý štalum končí v tej istej výške ako nedokončené zväzkové polostĺpy, čo je príliš nápadné, prečo aj toto zostalo nedokončené. Musíme predsa priznať, že polygonálne zakončená svätyňa a jej štvorpoľná krížová klenba je dobrou staviteľskou prácou.

kostol pred úpravami 1956, hlavna loď

To isté musíme povedať aj o pastofóriu, ktoré sa nachádza na ľavej strane na rozhraní medzi sanktuáriom a loďou kostola. Je vysokého vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou. Toto pastofórium je druhé najväčšie na Spiši a dôstojne zastupuje spišskú gotiku 15. storočia. Spočíva na špirálovito točenom podstavci, ktorý má hranato zdobenú pätku. Spoj podstavca a svätostánku zakrýva foremný gotický vlys. Nad dvierkami svätostánku v tympanóne s oblúkom sú zobrazení anjeli s nástrojmi umučenia. Pastofórium vyrastie ešte dvakrát a vrcholí v dôslednej fiale, ktorá je zdobená krabmi. Vo vrchnej časti pod fialou sa nachádza neskorogotická kamenná soška svätej Barbory. Celé pastofórium je bohato zdobené, o čom svedčí aj gotická mriežka s hviezdicovými vzormi, a je jasným príkladom gotických prvkov v architektúre.

Loď kostola bola postavená neskôr, asi koncom 15. storočia a architektonicky sa nevyrovná sanktuáriu. Je zaujímavé, že stredná loď kostola je užšia ako sanktuárium. Nad touto loďou sa dvíha baroková klenba z 18. storočia (1769), ktorá svojimi gotickými prvkami napodobňuje gotické skopenie. Bočné lode, ktoré sa nachádzajú na sever a juh od strednej lode, si zachovali pôvodnú krížovú klenbu. Nachádzajú sa v nich menšie oltáre s gotickými prvkami. Stredná loď je osvetlená pomocou vysokých okien v bočných lodiach, na každej strane sa nachádzajú 3 okná. Veža kostola bola stavaná v rokoch 1743 – 1746. V tomto čase malo mesto 6000 obyvateľov. Terajšiu podobu ako aj výšku dostala veža v rokoch 1867 – 1869.

Zariadenie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici je neogotické, pochádzajúce z konca 18. storočia. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala iba krstiteľnica pochádzajúca z poslednej tretiny 14. storočia (predtým datovaná do 16. storočia). je bronzová, zdobená viničom a medailónmi a je čiastočne pozlátená. Na samom vrchole sa nachádzajú dve sošky svätých. Má výšku cca 1,5 m. Je dielom spišskonovoveského majstra Konráda.

krstiteľnica z 15.storočia, na pôvodnom mieste, používa sa doteraz

Ostatné pamätihodnosti sú mladšie, zväčša z 18. storočia. Sú to štyri renesančné reliéfy evanjelistov v sedíliách sanktuária, ako aj obojstranne maľovaný barokový procesiový obraz z konca 18. storočia, obradová skriňa v sakristii z druhej polovice 18. storočia a v neposlednom rade monštrancia a cibórium s emailovými obrázkami z roku 1764 od Jána Szilassyho. Obrazy nachádzajúce sa aj na klenbe kostola predstavujú výjav zo života Panny Márie, na ďalších obrazoch je zobrazený erb mesta, rieka Hnilec, štôlňa, hrad Thurzov ako aj pelikán, ktorý kŕmi svoje potomstvo a taktiež baník s kladivkom a želiezkom. V bočných lodiach sú dva nástenné obrazy, z ktorých jeden predstavuje svätú Helenu s nájdeným krížom a druhý zobrazuje dobový výjav zo života baníkov a ich rodín so svätým Klementom, pápežom, ktorého si baníci uctievali tiež ako svojho patróna.

Oltáre sú dielom majstra Dominika Demetza. Hlavný oltár má výšku 17 metrov. V jeho strede sa nachádza socha Panny Márie, ktorú anjeli sprevádzajú v oblakoch do neba. Oltár je bohato zdobený ornamentami, dvoma obrazmi a siedmimi sochami. Obrazy zobrazujú obetovanie Izáka, Veľkňaza Melchizedecha a sochy predstavujú svätého Štefana, kráľa, svätého Ladislava, svätú Alžbetu, svätého Mikuláša, pápeža a svätého Klementa. Bočné oltáre sú zdobené sochami Srdca Ježišovho a Panny Márie so svätým Dominikom, ďalší oltár je zdobený sochami svätého Jána Nepomuckého a svätej Alžbety Uhorskej. Pod chórom je výklenok z kamenných kociek so sochou Panny Márie Lurdskej.

Súčasťou rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie je aj budova rímskokatolíckeho farského úradu. Nachádza sa na južnej strane na svahu pod kostolom. Je to dvojpodlažná barokovo-klasicistická stavba z roku 1774. Na čelnej fasáde má portál s voľným schodišťom a na poschodí rytmicky členené okna a dva výklenky, v ktorých sú barokové plastiky baníkov. Výrazná je aj štuková klasicistická ornamentika na oknách a lizéniách.

Hoci nie je Gelnica na Spiši najznámejšia, svojim kostolom, najväčším v Rožňavskej diecéze, zrekonštruovaným a upraveným, stále priťahuje ako veriacich tak aj turistov a mnohých návštevníkov zo širokého okolia.

Jedná sa o prvý výskum tohto druhu v celej histórii kostola. Mnoho údajov o kostole a Gelnici ako takej, bolo veľmi strohých a neúplných. Od roku 2014 sa v Rímskokatolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici zistilo mnoho zaujímavých skutočností. Výskum je ešte len na začiatkoch, ale už prepisuje doterajšie zistenia z histórie a privádza nás k ďalším otázkam. Gelnický kostol je odzkadlením Gelnickej baníckej histórie, Bol prestavaný 11krát , dvakrát vyhorený, niekoľkokrát vyrabovaný, so spadnutou vežou takmer 100 rokov. Všetky tieto aspekty dávajú tomuto kostolu nezameniteľný ráz. Veľká škoda je, že v 80. rokoch 20. storočia sa všetky steny zabielili a väčšina historických sedadiel a inventáru bola vyhodená a spálená. K tomu pridané kúrenie v tejto kamennej stavbe spôsobilo, že všetky fresky mokvajú a pomaly sa odlupujú. Moderná podlaha neumožňuje kamennému kostolu dýchať a piliere odspodu naťahujú vodu. tým sa rozrušuju piliere a klebna začína praskať. Je možné, že bez odborného zásahu archeológov, historikov a reštaurátorov sa statika kostola naruší a časť klenby spadne. Preto zásahy do stavby sú neodkladné a budova je v havárinom stave.

Chorus s organom a povodnou malovanou klenbou 1956

Kostol Nanebovzatia P. Márie tvorí jednu z dominánt mesta a spolu so svojím okolím, s ohradovým múrom obkoleseným cintorínom, vytvára neopakovateľnú siluetu nielen mesta, ale aj v okolitej urbanizovanej krajine. Je príkladom architektonického a stavebného diela ako vyspelého typologického a dispozičného druhu trojloďovej gotickej sakrálnej architektúry s predstúpenou západnou vežou 14. storočia, ktorá sa na území Spiša vyskytuje vo vyspelých mestách. Vidíme tu pozostatky po veľkolepých stavebných fázach 14. a 15. stor., kedy sa zakladá pôdorysne štedrá a bohato zdobená sakrálna stavba, no zároveň aj nešťastné obdobia 16., 17. prvej polovice 18. stor., kedy je údržba kostola takmer nulová, kostolu sa dokonca rúca hlavná veža a chrám bez nej musí byť takmer 100 rokov.[2]

Čo sa týka archívnych dokumentov, priame zmienky o kostole v Gelnici sú predovšetkým v stredoveku viac než skromné. Máme len niekoľko zmienok o farárovi a jeho dôležitom postavení v spišskom Bratstve farárov banských miest. Situácia sa mení po polovici 17. stor., kedy sa kostol objavuje v kánonických vizitáciách. Tam sa dajú získať relatívne podrobné popisy chrámu i stavebných aktivít, ktoré na ňom prebiehali. Veľmi podrobne vieme popísať stavebné aktivity predovšetkým od polovice 18. stor., a to vďaka účtovným knihám farnosti, ktoré sa zachovali v archíve Dekanského úradu v Gelnici. Obsahujú záznamy plynule až do začiatku 20. stor. V tomto archíve sa nachádzajú aj vzácne autentické poznámky ekonomického a memoriálového charakteru, pochádzajúce od farárov, ktorí tu v tomto období pôsobili. Veľmi pomohli aj archiválie z Magyar Nemzeti Levéltár, predovšetkým z archívov rodiny Csákyovcov, ale aj písomnosti Ostrihomského arcibiskupstva, uložené v Primasi Levéltár Esztergom. Problémom naďalej zostávajú počiatočné storočia kostola a jeho stredovek. Reálne kontúry tu totiž nadobúda otázka prítomnosti dominikánov v meste, otázka, či mohol Kostol Nanebovzatia Panny Márie patriť im a či tento kostol bol počas celej svojej existencie farským. V prípade, že by sme pripustili, že tento kostol mali dominikáni, natíska sa ďalšia hypotetická otáznka, a to: Kde stál farský kostol mesta Gelnica do 15. stor.? Nie je totiž zvyčajné, že by bohaté stredoveké banské mesto ako Gelnica nemalo vlastného farára a že by jeho jediný farský kostol spravovala mendikantská rehoľa. Z mojej strany zostáva táto otázka úplne neriešenou. V správe síce predkladám aj krátky súhrn zmienok o prítomnosti dominikánov v Gelnici, som však presvedčený, že si táto téma vyžaduje ďalšie podrobné bádanie.[3]

Gelnický farár Syboto

povodné gotické úložisko božieho tela, 14. stor, pred úpravami 1956

Zaujímavou postavou, ktorá čiastočne vnáša svetlo do problematiky je Gelnický farár Syboto. Medzi rokmi 1332-1337 ako generálny vikár spišského prepošta zaplatil pápežské desiatky zaostatných spišských farárov, Spišskú kapitulu a kláštory. V r. 1325 si tohto zaujímavého človeka ostrihomský arcibiskup Boleslav vybral ako zástupcu v spore s krakovským biskupom a jurisdikciu nad Podolíncom, Hinezdnym a Starou Ľubovňou. Koncom r. 1328, už ako generálny vikár spišského prepošta, Syboto vydal listinu, ktorou rozhodol spor medzi spišským kanonikom-lektorom Krištofom a Mikulášom, farárom v Kežmarku ohľadom štvrtiny desiatkov zo zeme, ktorá kedysi patrila rybárom a strážcom a teraz ju obrábali Kežmarčania. Zároveň bol Syboto aj gelnickým farárom. V r. 1339 už len ako kanonik vystupuje ako prepoštov zástupca v spore s obyvateľmi Spišského Podhradia.Syboto zomrel niekedy pred r. 1341, kedy ho ako svojho predchodcu spomína spišský kanonik Frovin. Dôvod, prečo sme tomuto gelnickému farárovi venovali pozornosť je, že pôsobí v Gelnici v období, kedy sa existencia tunajšieho dominikánskeho konventu reálne predpokladá. Problémom zostáva, že v žiadnej z uvedených listín sa Syboto neuvádza ako dominikán. V súvislosti s tým je na mieste uvažovať o dvoch hypotézach:

1. V Gelnici skutočne v tomto období jestvoval dominikánsky kláštor, no stál na inom mieste než dnešný farský kostol. Tak by sme mohli pripustiť situáciu, že farárom v Gelnici bol Syboto a dominikáni sídlili na inom mieste – podobne ako v Banskej Štiavnici.

2. Súčasný farský kostol v Gelnici skutočne v minulosti patril dominikánom. V tomto prípade by farský kostol zákonite mal stáť na inom mieste. Za súčasného stavu poznania totiž nie je známy stav, že by v stredovekom meste – navyše v našom prípade banskom – faru spravovala mendikantská rehoľa.

Za túto druhú hypotézu hovorí viacero skutočností. V prvom rade napríklad historická pamäť.[4]

pravá loď s bočným oltárom 1956

K otázke prítomnosti rehole dominikánov v Gelnici máme len niekoľko málo listín. Väčšina zmienok sa nachádza v literatúre, kde sa ako začiatok ich pôsobenia uvádza buď rok 1266, alebo 1288. Táto informácia však nie je dôveryhodná, pretože J. Vencko sa odvoláva na Wagnerove Spišské anály, po overení čoho sme tam pod rokom 1288 informáciu konkrétne o gelnických dominikánov nenašli. Rok 1266 sa ako datovanie usadenia dominikánov v Gelnici uvádza z dôvodu zachovaného záznamu z rádovej kapituly tejto rehole z uvedeného roku, kde sa uvádza: „Concedimus Provinciae Ungariae unum (domum) in Ciput.“ Podľa viacerých autorov (nevynímajúc autora pre našu problematiku najcennejšieho rukopisu, dominikána Mateja Fehéra), rádová kapitula síce neuvádza konkrétne mesto, iba Spiš, ale v konečnom dôsledku na celom Spiši bol neskôr dominikánsky kláštor jedine v Gelnici. To podľa spomínaných autorov potvrdzuje jeho založenie v roku 1266. Nie je však vylúčené, že v roku 1266 mohlo ísť len o povolenie rádovej kapituly na založenie nového konventu, ktoré sa však nakoniec nezrealizovalo. Za rok 1288 hovorí zmienka v Hainovej kronike, ktorá priamo uvádza: „Anno 1288 – ist das Kloster Drawetz, wie auch dasz Gulnitzer und Epperiesser Kloster wohl erbauet worden, und in grossen beruf kommen.“ [5]

Poloha, ktorú predpokladáme pre existenciu kostola, je vedľa starej - historickej cesty, spájajúcej Gelnicu s Krompachmi a Žakarovcami, t.j. slúžila aj na dopravu rudy. Preto sa dá predpokladať, že okolo nej sa v tom čase nachádzala aj zástavba. Svedčí o dodnes existujúcich filiálkach gelnickej fary (napr. Žakarovce, Prakovce), takže kostol od svojho počiatku (13. stor.) mohol byť kostolom pre viaceré dediny/osady, ktoré v stredoveku vlastné kostoly ešte nemali. Pre interpretáciu počiatkov stavebného vývoja farského kostola v období 2. polovice 13. stor., kedy predpokladáme vznik farnosti v Gelnici.[8]

Farský kostol musel v tej dobe stáť na návrší a slúžiť pre viaceré obce a roztrúsené osady, ktoré vznikali v okolí baní, záviseli od ich existencie a mali ešte podobu drevených stavieb. Ich poloha sa menila v závislosti od zatvárania baní a otvárania nových nálezísk. Právo kutania v začiatkoch patrilo jednotlivcom, ktorí museli odvádzať podiel zo zisku. Farský kostol preto musel v uvedenom období stáť pri ceste spájajúcej tieto roztrúsené sídla. Tomuto kritériu najviac vyhovuje vyvýšenina nad dnešným farským kostolom, t.j. najvyššie položené miesto v okolí, viditeľné zo všetkých strán, kde sa dnes nachádza cintorín (existujú zmienky o staršom cintoríne, archívny výskum) a pozemky označované na starších mapách ako farské záhrady. Vychádzame z predpokladu, že sa jednalo o najvyšší kopec, z ktorého bol najlepší výhľad na celé okolie a musel byť už obsadený v čase budovania hradu v Gelnici, ktorý bol postavený v 13. stor. ako kráľovský, pravdepodobne ako obrana proti Mongolom a za účelom kontroly rudy prepravovanej v smere z baní (severne od Gelnice) smerom k rieke Gelnica/Hnilec a ďalej smerom na sever (Poľsko) a južne (smerom na Košice a Gemer).[9]

V prípade, že by táto najvyššia lokalita nebola zastavaná, bola by táto poloha pre stavbu hradu výhodnejšia ako protiľahlý kopec, kde sa zrúcaniny hradu dodnes rozprestierajú. V r. 1574 sa v Gelnici ešte uvádzajú kostoly v množnom čísle t.j. museli existovať min. dva kostoly. A súčasný evanjelický ešte v tomto období nestál. Tomuto predpokladu by mohli nasvedčovať aj zmienky, uvedené v archívnom výskume.[10]

Kostol Nanebovzatia P. Márie tvorí jednu z dominánt mesta a spolu so svojím okolím, s ohradovým múrom obkoleseným cintorínom, vytvára neopakovateľnú siluetu nielen mesta, ale aj v okolitej urbanizovanej krajine. Je príkladom architektonického a stavebného diela ako vyspelého typologického a dispozičného druhu trojloďovej gotickej architektúry so západnou vežou 14. storočia, ktorá sa na území Spiša vyskytuje vo vyspelých mestách.[2]

Napriek tomu, že kostol je poznačený viacerými zásadnými prestavbami a obnovami, zachoval si svoju pôvodnú gotickú dispozíciu v podobe trojlodia. Napriek mladším nevhodným zásahom a úpravám na architektonicko-stavebných konštrukciách a prvkoch (sú odstraniteľné), náhrade zrútenej pôvodnej gotickej veže, zachoval si kostol svoje pôvodné historické autentické kvality, ktoré sa prejavujú v rámci jeho hmoty, siluety a ranogotického tvaroslovia, ako aj stvárnení fasád. Je odrazom vývoja baníckeho mesta, čo sa prejavilo aj na jeho výtvarnom stvárnení v podobe baníckych motívov. Kostol so svojím areálom je dôležitým urbanistickým komplexom, ktorý je dokladom vývoja štruktúry baníckeho rozvíjajúceho sa mesta a jeho prepojenia s okolím cestným systémom od stredoveku až po súčasnosť.[2]

Kostol je dokladom vyspelého staviteľstva na území Spiša, ako aj prezentáciou umeleckých dielní, hút, cechov, čo sa odráža v konštrukčných stavebných prvkoch, výplňových konštrukciách (okná, dvere, klenbový systém, mreže), ako aj ich súčasti - detaily, ktoré predstavujú kované zámky, plátovanie kovových dverí, zvony a zvonová stolica, a iné prvky.[2]

Ako je možné vnímať kostol ako celok

Významná je hmota objektu, všetky pôvodné horizontálne a vertikálne konštrukcie, pôvodné interiérové omietky spolu s nálezmi fragmentov stredovekých nástenných malieb, mladšími nástennými maľbami a štukovou výzdobou, všetky kamenné články, architektonické, výtvarné a remeselné prvky, výplňové konštrukcie, pôvodné otvory fasád. Z hľadiska funkcie a využitia kostol plnil vždy sakrálnu funkciu pre cirkev rímskokatolícku s prerušením v dobe protestantizmu (16. – 17. stor.), kedy slúžil protestantom. Nie je vylúčené ani jeho prvotná funkcia, a to kláštorného kostola. Významnými sa javia aj nálezové situácie v podstreší.[2]

Kostol v každej historickej etape reflektoval cez vkus učených a rozhľadených fundátorov (boli nimi nositelia rozvoja baníctva, mestská rada) umelecké dianie doby, a preto predstavoval dôležité centrum, ktorého umelecké aktivity významne ovplyvňovali mesto a širší región, kopírujúci prinajmenej hranice farnosti (banícke usadlosti a obce v pôsobnosti farnosti). Preto sú hodnoty tejto pamiatky vrátane zaniknutej/novopostavenej kostolnej veže nezameniteľné a v intaktne zachovanom celku predstavujú dnes významnú súčasť slovenského kultúrneho dedičstva. Pri charakterizovaní pamiatkových hodnôt kostola musíme mať na zreteli jeho hodnotu ako celku, ktorý je výsledkom historického stavebného vývoja, materiálnej štruktúry a funkcie objektu, tak aj hodnotu jednotlivých stavebných konštrukcií, architektonického tvaroslovia, umeleckej výzdoby a mobiliárového vybavenia, ktoré sú výsledkom a dokladom dobových používaných materiálov, technických riešení a použitých technológií.[2]

Dôležité je poznanie hodnôt kostola vo vzťahu k baníctvu a rodom, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj, a ktoré si postavili rodinné krypty v kostole, čoho dôkazom je aj dodnes zachovaný veľký počet nápisových dosiek a náhrobkov. Za neoddeliteľnú súčasť objektu je potrebné považovať aj súčasný dochovaný neogotický mobiliár nielen v interiéri kostola (oltáre, kazateľnica, organ, sepulkrálne pamiatky), ale aj účelové vybavenie veže so zvonovou stolicou a zvonmi.[2]

• 
  Boží hrob
• 
  Bočná klenba pohľad dozadu
• 
  Pohľad dozadu pravá strana klenby
• 
  Bočný oltár pravá strana
• 
  Pohľad na orgán kostola
• 
  Bočný oltár ľavá strana
• 
  Oltár kostola
• 
  Krstiteľnica z 15 storočia
• 
  Vnútro kostola pohľad spredu
• 
  Zvony a ich mechanizmus
• 
  Drevené krovy strechy veže
• 
  Zvonica a zvony 2
• 
  Zvonica a zvony
• 
  Zvonica schody
• 
  Sakristia
• 
  4 evanjelisti
• 
  Pohľad od horuše ľavá strana
• 
  Pohľad pod orgánom
• 
  Pohľad na klenbu kostola
• 
  Ľavá strana kostola zadná časť
• 
  Ľavá strana svätyne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Gelnica)

• Badík, M.: Gelnica a okolie, Východoslovenské vyd., Košice, 1969
• Rusnák, E. a kol.: Sprievodca po Gotickej ceste – Spiš – Gemer, BIC s.r.o., Spišská Nová Ves, 2000
• GELNICA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 372.
• kolektív autorov: Gelnica (publikácia o meste Gelnica)
• MsÚ Gelnica: Gelnica (publikácia o meste Gelnica), Ker M, Gelnica
• materiály o kostole, ktoré podľa prameňov spracoval a poskytol pán farár
• Stránka o meste