Koncentračný tábor Jasenovac

Koncentračný tábor Jasenovac (po chorv. a srbsky: Logor Jasenovac; resp. Логор Јасеновац) bol vyhladzovací tábor postavený počas druhej svetovej vojny v Nezávislom štáte Chorvátsko režimom ustašovcov. Nachádzal sa asi 115 km juhovýchodne od Záhrebu na brehu rieky Sávy. Bol založený v auguste 1941 a zlikvidovaný v apríli 1945. Jasenovac bol miestom genocídy etnických Srbov, ktorých Paveličov fašistický režim považoval za nepriateľov. (Srbi sú prevažne pravoslávni kresťania, na rozdiel od Chorvátov, ktorí sú poväčšine katolíci.) Taktiež v medzivojnovom období dochádzalo k perzekúcii Chorvátskeho obyvateľstva Juhoslovanskou políciou , čo ešte viac prispelo k nenávisti voči Srbom. Okrem nich bolo v tábore zavraždených množstvo politických odporcov režimu, Židov a Rómov. Počet obetí masových vrážd sa odhaduje v rozmedzí 500 000 až 700 000.[1]

Pamätník na mieste bývalého tábora.

Jasenovac bol komplexom rozkladajúcim sa na ploche 240 km² oboch brehoch rieky Sáva. Súčasťou komplexu boli aj priestory v obci Donja Gradina na druhom brehu Sávy, tábor pre deti v meste Sisak na severozápade a ženský tábor pri obci Stara Gradiška juhovýchodne od hlavného tábora.

Stavba komplexu tábora začala v auguste 1941 a trvala do februára 1942. Tábory Krapje a Bročica prestali fungovať už v novembri 1941. Tri ďalšie časti tábora fungovali až do konca vojny. Boli to:

• Ciglana (Jasenovac III)
• Kozara (Jasenovac IV)
• Stara Gradiška (Jasenovac V)