Konštantín Manasses

Konštantín Manasses alebo Konštantín Manassés[1] (gr.: Κωνσταντῖνος Μανασσῆς -Kónstantinos Manassés, iné prepisy: Kónstantínos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; * 1130, Konštantínopol  1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na Západe neskôr známe ako Lepanto), kde aj zomrel.[2]

Konštantín Manasses
spisovateľ, historik, diplomat

stránka z opisu Manasseovej kroniky, Vatikánsky rukopis
Osobné informácie
Narodenie1130
 Konštantínopol
Úmrtie1187
 Nafpaktos
Národnosťgrécka
Dielo
Žánrekronika
Témydejiny sveta a Byzantskej ríše
Významné prácekronika, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon
Odkazy
Konštantín Manasses
(multimediálne súbory na commons)
Literárny portál
Portál Byzantskej ríše
Biografický portál

Dielo

  • Hodoiporikon

Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[2]

  • Aristandros a Kallithea[2] (Ek tón kata Aristandron kai Kallithean/O Aristandrovi a Kallithei)[1]

Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t.j. veršom ľudovej poézie.[1][2]

  • kronika Chronike synopsis[3]

Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zoe a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][2][3]

  • popisy umeleckých diel (ekfraseisy)[2]
  • oslavné reči (panegyriky)[2]

Referencie

  1. DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
  2. Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.
  3. MANASSES, CONSTANTINE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.